Ako priblížila, ŠOP SR poukazuje na problematiku ľahko dostupnej potravy v podobe nezabezpečeného komunálneho odpadu. Podľa jej slov to súvisí aj s kukuricou, ktorú pestujú v podhorských oblastiach ako zdroj energie pre biomasu. Preto je na poliach dlhšie, ako bývalo zvykom.
„Zvyšuje to úživnosť prostredia nielen pre veľké šelmy, ale aj pre kopytníky, ktoré spôsobujú poľnohospodárom obrovské škody,“ objasnila.
Dodala, že okrem uvedených dôvodov s tým súvisí aj súčasný trend zmeny krajinnej štruktúry na Slovensku. „Je to jeden z najväčších problémov stretnutí medveďov v blízkosti ľudských sídel a týka sa aj oblasti Podpoľania,“ potvrdila s tým, že zmeny v krajinnej štruktúre prispievajú k vzniku optimálnych podmienok pre život medveďa.
Je to napríklad zmena v spôsobe života obyvateľov nielen v podhorských oblastiach. „Opustené staré sady ponúkajú nový zdroj potravy a nerušené vznikajúce húštiny priestor pre odpočinok,“ spresnila.
Hovorkyňa doplnila, že na druhej strane však v súčasnosti narastá turistická návštevnosť v národných parkov a chránených krajinných oblastiach. Tie sú podľa nej prirodzeným biotopom pre šelmy. „Výstavba v týchto oblastiach i nárast turistov medvede vyrušujú a sťahujú sa,“ vysvetlila.
Štátna ochrana prírody definovala opatrenia na minimalizáciu počtu stretnutí človeka s medveďom. Informuje, že je to kombinácia odstránenia príčin vzniku zmeny správania sa šelmy s identifikáciou a elimináciou medveďov s už nenávratne zmeneným správaním.
„Tie ŠOP SR robí činnosťou Zásahového tímu pre medveďa hnedého,“ konštatuje s tým, že medveď hnedý je chránený aj európskou legislatívou. „Dôraz sa tak v európskom legislatívnom priestore kladie najmä na prevenciu, teda na vykonanie všetkých krokov, aby sa riziko stretu s medveďom minimalizovalo,“ uzavrela.