Boli sme na ceste z Chorvátska, keď kolega zahlásil, že len 50 kilometrov od nás je mestečko Mostar, známe najmä pre slávny Starý most.
Napojili sme sa teda na cestu cez chorvátske mesto Metković.
Keďže Bosna a Hercegovina nepatrí do Európskej únie, zastavila nás hraničná kontrola a museli sme sa preukázať. Stačil nám však len občiansky preukaz.
Hneď po prekročení hraníc sme sa cítili ako v inom svete. Moderné tunely vystriedali staré, kvapkajúce. Ale bolo vidieť, že štát sa už modernizuje. Naznačovali to aj obrovské stavby mostov novej diaľnice.
Zastavili sme sa na benzínke. Dali sme si kávu. Pán na obsluhe bol „dobrý“ obchodník a chcel nás oklamať na mene. V Bosne majú bosnianske marky, ktoré človeka dokážu pekne popliesť.
Ak sa vydáte na cestu mimo Európskej únie, takisto si dajte pozor na mobilné dáta a na volania, pretože ceny vedia byť naozaj neúnosné. Aby vás doma nečakalo prekvapenie v podobe vysokej faktúry za telefón.
Zastavili sme v mestečku Mostar. Zaparkovali neďaleko Starého mosta. Pán, ktorý mal na starosti parkovanie, si od nás vypýtal dve eurá. Platiť sme mohli aj v eurách, vydali nám však v bosnianskych markách.
Vojnové udalosti
Hneď ako sme vošli do mesta, nedalo sa nevšimnúť si následky vojnových udalostí, ktoré spôsobili obrovské škody.
Už na predmestí vidieť zhorené ruiny veľkých priemyselných objektov a v centre je situácia ešte horšia. Sprevádzali nás diery a krátery v budovách.
Pred vojnou malo mesto 130-tisíc obyvateľov, z nich bolo 34 % Moslimov, 33 % Chorvátov, 19 % Srbov a ostatok sú iní ľudia z bývalej Juhoslávie.
Pred voľbami v roku 1990 vznikla rada politických strán vytvorených na etnickom základe. Voľby v Bosne a Hercegovine vyhrala moslimská strana, a tak komunistická strana definitívne stratila moc. Preto sa mesto skladá prevažne z Moslimov.
Prechádzka mestom
Prechádzka centrom vyvolá rôzne pocity. V uliciach Mostaru sú totiž zapísané príbehy, ktoré v nás vyvolali silné emócie.
Žobrajúce deti a plačúce matky.
Ale napriek tomu Mostar, ktorý je druhým najznámejším mestom v Bosne a Hercegovine, sprevádza v jeho okolí nádherná príroda, dotvárajúca krásnu atmosféru stavieb, z ktorých niektoré sú zachované v pôvodnom osmanskom štýle.
Mesto žije turizmom. Najviac navštevovanou atrakciou je jednoznačne Starý most. Postavili ho už v 16. storočí a vedie cez rieku Neretvu. Spája dve časti mesta Mostar.
Presne 9. novembra 1993, v období bosnianskej vojny, bol ako symbol vzájomného súžitia bojujúcich strán úmyselne zničený explóziami.
Vďaka veľkému úsiliu bol za pomoci tureckých inžinierov znovu postavený. Nanovo ho otvorili v júli 2004. O rok nato ho UNESCO zaradilo na zoznam svetového dedičstva.
Nazad sme sa nevracali rovnakou cestou. Prešli sme ďalej po Bosne a Hercegovine a dostali sa tak bližšie k nášmu ďalšiemu cieľu do Chorvátska.
Prešli sme cez Caplijnu, popri Medžugorí, až sme sa dostali k mýtnici.
Zaplatili sme len za niečo okolo jedného kilometra diaľnice. Bosniaci si totiž tento krátky úsek pred chorvátskymi hranicami nechceli dať ujsť a pýtajú si zaň peniaze. Stál nás 1,20 bosnianskej marky, čo je v prepočte približne 60 centov.