K Vodoléčebnému ústavu a „Slunečním lázním“ sa dostanete, keď prejdete celou pešou zónou až dozadu. Je to pekná prechádzka kúpeľným areálom, ktorý má, mimochodom, rozlohu až 20 hektárov. V roku 2006 bola vládou ČR podaná dokonca oficiálna žiadosť o zápis Luhačovického kúpeľného areálu do Zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO.
Rekonštrukcia Vodoléčebného ústavu a tzv. Říčních a Slunečních lázní sa začala v marci 2021 a na jar 2024 sa očakáva slávnostné otvorenie. Celý areál by sa mal premeniť na múzeum skladateľa Leoša Janáčka, ktorý v kúpeľoch strávil vždy časť letných prázdnin, a Dušana Jurkoviča, ktorého stavby ovplyvnili vzhľad Luhačovíc.
Areál dokončený v roku 1903, ktorý zažil najväčšiu slávu v období prvej republiky, má ambíciu stať sa ďalším turisticky atraktívnym miestom. Vznikne tu muzeálna expozícia ako unikátny doklad tunajšej kúpeľnej atmosféry na začiatku 20. storočia.
Foto: Dávid Popovič
Sluneční lázně, ktorým domáci hovoria aj „Plovárna“, je vlastne vonkajší historický bazén kedysi napájaný riečkou Šťávnice obkolesený Jurkovičovými drevenými prezliekacími kabínkami.
Staršia generácia ich pozná najmä z historických snímok Luhačovíc, keď bolo v bazéne ešte možné sa kúpať. To sa do budúcnosti už neplánuje, budú v ňom len akési chodníčky na „brodenie vodou“, rastliny v antikorových kruhoch, lavičky a ležadlá.
Drevené kabínky „v japonskom štýle“ okolo bazéna sa zachovajú, niektoré budú možno priechodné v smere do plánovanej gastroprevádzky, ktorá bude „odchytávať“ návštevníkov neďalekej cyklotrasy.
„V jednej z miestností venovaných Janáčkovi si zas budete môcť sadnúť ako v obývačke a pustiť si jeho Kúpeľnú omšu,“ prezrádza Hana Felcmanová, riaditeľka „Slunečních lázní“.
Návštevníci sa môžu tešiť aj na imitáciu mlyna, kadiaľ potečie voda (Vodoléčebný ústav kedysi vznikol prestavbou Jestřábského mlýna z roku 1710).
Po odkrytí podlahy vo Vodoléčebnom ústave sa našli bazéniky, v ktorých sa podľa historických fotografií kúpali ľudia.
„Dnes už tieto veci nebudú slúžiť kúpeľným pacientom, bude to vyslovene muzeálna záležitosť,“ dodáva Felcmanová. „Možno budeme na vodu premietať nejaký film, aby to bolo vizuálne zaujímavé.“
Foto: Dávid Popovič
V jednej z kúpeľní Vodoléčebného ústavu sa zachovala tzv. zlatá vaňa. Týchto vaní mali Luhačovice pôvodne desiatky, teraz sa dve funkčné nachádzajú v zážitkovej miestnosti v hoteli Jurkovičův dům a jedna v Múzeu luhačovického Zálesia. V skutočnosti ide o vysoko vyleštené vane z mosadze.
Luhačovické vane na uhličité kúpele – historické aj moderné – využívajú dômyselnú dvojplášťovú konštrukciu, vďaka ktorej prudko ohrejú studenú liečivú minerálnu vodu na teplotu tela. Moravania týmto kúpeľom láskyplne hovoria aj „uhličky“.
Sluneční lázně, ktorým domáci hovoria aj ,,Plovárna", je vlastne vonkajší historický bazén kedysi napájaný riečkou Šťávnice obkolesený Jurkovičovými drevenými prezliekacími kabínkami.
Osem Jurkovičových stavieb v Luhačoviciach
- Jurkovičův dům
- Jestřabí
- Chaloupka
- Vila Valaška
- Vila Vlastimila
- Hudební pavilón
- Vodoléčební ústav
- Sluneční lázně