Nie je to nijaký drahý ani ďaleký výlet, stačí si to naplánovať. Nie všetky domčeky sú kedykoľvek odomknuté, treba sa ohlásiť, aby niekto „prišiel s kľúčom“.
Čoskoro sa však koná „Víkend památkových domku na Slovácku“, keď bude 1. a aj 2. júna otvorených sedem desiatok takýchto objektov od 9. do 17. hodiny. Niektoré z nich môžete navštíviť vyslovene ako raritu, lebo ležia napríklad na súkromnom pozemku, kde majitelia doposiaľ bývajú.
V priebehu tejto akcie nie je potrebné sa nijako vopred dohovárať, sprístupnené budú všetky objekty ľudového staviteľstva: malé múzeá, môžete vidieť aj veterné mlyny, pôvodné kamenné pivnice, komory a rôzne zbierky vzácnych exponátov z tradičného života na Slovácku.
Pre niektoré dedinky je to doslova jediná turistická atrakcia. Mimochodom, majú aj Stupavu a je to obec neďaleko Uherského Hradiště.
Najlepšie je urobiť si vopred plán a návštevy môžu byť dokonca aj súčasťou príjemného cyklovýletu. Dá sa tak spojiť šport s poznávaním histórie a kultúry.
Babice, Bojkovice, Hovorany, Hrubá Vrbka, Komňa, Strání, Tupesy, Tvarožná Lhota… Už ste o nich počuli? A sú od nás, čo by kameňom dohodil. V tomto kraji, ehm, doslova.
Napríklad v Březovej, ktorá je kúsok od slovenskej hranice, nájdete pamiatkový domček č. 115, ktorý miestni občania a nadšenci opravili v rokoch 2008 až 2010.
Březová leží na úpätí Studeného vrchu a obklopujú ju bývalé kamenisté pastviny. Bola aj je to „zem kameňa“ a veľmi ťažko sa tu žilo.
Jej starosta s vtipom tvrdí, že tu bola taká chudoba, že ak raz do týždňa mali súrodenci mäso, jeden napľul druhému do taniera, aby mu jedlo zhnusil a potom ho mohol dojesť.
Mimochodom, táto obec je známa aj svojím prameňom sírovodíkovej vody, ktorý opakovane navštevoval hudobný skladateľ Leoš Janáček.
Je jasné, že aj v minulosti si tu každá gazdinka zakladala na tom, aby mala v chalupe čisto. Dôležitou úlohou bola zametanie, v tunajšom nárečí „umetání“, ktoré vykonávali najmä mladé dievčatá.
Ešte aj pri tejto činnosti vedeli, ako zaujať chlapa! Aby sa pri „umetání“ neprášilo, kropilo dievča zem vodou. Ako kropidlo poslúžil starý hrnček s dierkou alebo kvetináč.
Ale to kropenie nebolo len tak! Dievčatá vodou na zemi vytvárali rôzne ornamenty, často to boli začiatočné písmená mena ich milého, niekedy aj celé meno.
Či si to stihol prečítať do chvíle, kým to uschlo, ťažko povedať, ak však nebýval ďaleko, dievčinka nenápadne „kropila“ a zametala cestičku až po jeho dom. Aby sa mu k nej neskôr pekne išlo. A potom mohol „kropiť“ on. No a potom bol potrebný kočík…
A ešte jedna pikantéria z tejto obce. Keďže kamenistá pôda nemohla obyvateľstvo uživiť, privyrábali si podomovým predajom tzv. čaganov. Čagan nie je fagan! Takzvaní čaganáre patrili k typickým miestnym remeselníkom. Celá rodina vyrábala palice, tzv. čagany, často v malej izbičke po celé obdobie zimy.
Po drevo na ne chodievali do vzdialenejších hlbokých lesov, potrebovali mladé a rovné tenké stromčeky duba, javora či agátu, tieto palice naparili pod otvoreným komínom, ohýbali ich a potom sušili.
Keďže ničili les, hájnik aj miestni „četníci“ ich neustále naháňali a vyšetrovali. Ale obyvatelia držali spolu, a keď sa mal konať „záťah“, starosta vždy miestnych vopred informoval, aby všetko poschovávali. Toto remeslo úplne zmizlo až pred 2. svetovou vojnou.
V miestnom malom múzeu, v Domčeku Březová, nájdete nielen spomínané čagany, ale aj staré tkáčske krosná (skúste na boku nájsť rok výroby, je tam!) a rôzne ďalšie nástroje a pomôcky, ktoré neodmysliteľne patrili k niekdajšiemu životu.
Napríklad aj starý kočík, ktorý tunajší starosta doviezol zo slovenskej Bošáce, dal ho opraviť, očistiť vysokotlakovou vodou, vypieskovať, natrieť a dnes v ňom počas „Slávností vína“ vozievajú vždy niektorého z najmladších obyvateľov obce, dieťatko oblečené v kroji.
Starý drevený pluh mal pôvodne tiež ktosi na povale. Všetky muzeálne exponáty boli darované a nadšenci sa často prehrabávali v odpadkoch obce, aby žiadne historické náradie či keramika nevyšli navnivoč.
Slovenská Bošáca a moravská Březová sú obce, ktoré majú cezhraničnú spoluprácu. Obe sú známe sušením ovocia a varením slivkového lekváru, pretože v tejto oblasti sa veľmi darí slivkám. A áno, pálenie slivovice na moravsko-slovenskom pomedzí tiež nemožno opomenúť.
Mimochodom, vo Vlčnove je v bývalej stodole Múzeum ľudových páleníc otvorené za 100 Kč v konkrétnych hodinách od pondelka do nedele od apríla až do októbra.
Zoznam pamiatkových domčekov nájdete na www.slovacko.cz/pamatkovedomky. V prvý júnový víkend budú prakticky všetky otvorené a väčšinu z nich môžete navštíviť zadarmo alebo za dobrovoľné vstupné.
O víkende pamiatkových domčekov si viac prečítate aj TU..