Na cestách som zažila sexuálne obťažovanie. Napriek tomu ďalej cestujem sólo a strach odmietam

Spoločnosť je ľahšie kontrolovateľná, ak do každého vnesiete strach: predsudky, rasizmus, obavy akéhokoľvek druhu. Napriek tomu, že to hovorím, bola som obeťou sexuálneho obťažovania na svojej sólo ceste a podelím sa o svoju skúsenosť.

Sólo cestovanie a prekonávanie strachu

Momentálne cestujem sólo, aby som písala knihy a natáčala videá pre svoj YouTube kanál. Pred svojou cestou som začala sledovať mnoho ďalších sólo cestovateľov, mužov aj žien. Každý z nich dokumentuje úžasné zážitky s cudzincami, miestnymi, stopovaním a stretávaním nových ľudí na náhodných miestach.

Samozrejme, buďte opatrní, ale nebuďte paranoidní. Na internete sú aj hrozné príbehy, najmä čo sa týka zážitkov žien, ale s tými správnymi informáciami budete v poriadku. Stačí sa pripraviť.

Ak sa budete sústrediť len na dobré skúsenosti, budete šťastní/naivní. Ak sa zameriate iba na zlé zážitky, budete vystrašení/pa­ranoidní. Stále verím, že ľudstvo je väčšinou dobré.

Strach z ľudí

Ľudia často majú strach z cudzincov, najmä tých z rôznych kultúr alebo prostredí. Tento strach je podporovaný príbehmi o zločinoch a nebezpečenstve, čo vedie k stereotypom a nedôvere.

Vydala som sa na svoje sólo cestovanie a rezervovala si prvý výlet do Kalábrie. Reakcie mojich priateľov boli okamžité: „Mafia ťa zabije,“ „Nechoď stopom; ľudia ťa okradnú, znásilnia a unesú,“ „Nebojíš sa, že sa ti niečo stane?“

Keby som dostala euro za každú takúto vetu, bola by som milionárkou. Viete, že môžete zomrieť na chrípku? Môžete tiež zomrieť pri cestovaní autobusom, autom, lietadlom, loďou alebo na bicykli. Môžete byť tiež zabití pri chôdzi po chodníku. Môžete sa zadusiť jedlom alebo zomrieť pri zemetrasení.

V roku 2020 sa ľudia báli dýchať čerstvý vzduch. Ľudia odmietajú lietať, pretože sa boja smrti, napriek tomu, že lietanie je najbezpečnejšou formou cestovania na svete.

Uvedomujete si, aký smiešny môže byť strach?

Čítajte viac Sólo cestovateľka Alexandra: Moja zóna komfortu je niekde inde ako u väčšiny žien

Čítajte viac Tridsiatnik navštívil všetky krajiny sveta. Ako svoje cesty celých 10 rokov financoval?

Moja osobná skúsenosť so sexuálnym obťažovaním ako sólo cestovateľka

Všetému, čo som doteraz povedala, verím. Minca má však dve strany, takže nie je všetko ružové, ale pointa, ktorú sa snažím zvýrazniť, je: nebuďte paranoidní a nebojte sa cestovať sólo len preto, že si predstavujete, aké zlé to môže byť.

Na mojej aktuálnej sólo ceste som šla prvýkrát na pláž. Mala som nádherný čas. Ale potom som uvidela chlapa, ktorý ma všade sledoval na bicykli.

Povedal mi „ahoj“, čo je v Taliansku v malých dedinách dosť bežné. Odpovedala som mu „ahoj“.

Keď sme sa stretli tretíkrát, predstavil sa mi a potom sa dotkol mojej ruky. Ignorovala som ho. O pár sekúnd neskôr sa priblížil, zablokoval mi cestu so svojím bicyklom a nohou a začal ma chytať za zadok.

Kričala som na neho a on sa zľakol a ušiel.

Videla som, že je psychicky chorý alebo niečo podobné, ale to ho neospravedlňuje!

Trochu som sa vyľakala. Som tu úplne sama a neviem, čo mám robiť. Napísala som svojmu hostiteľovi na Airbnb a ten odpovedal, že toho chlapa pozná. Má autizmus a nabudúce by som mu mala povedať, že som kamarátka Luigiho (to je môj hostiteľ) a on ma nechá na pokoji.

Upokojila som sa a pomyslela som si, že som na neho mala kričať hneď na začiatku, aby som ho poriadne vystrašila.

Odmietla som však zrušiť svoju cestu kvôli tomuto zážitku, napriek tomu, že som nemohla uveriť, že sa mi to stalo hneď v prvý deň.

Moja rada pre všetky ženy cestovateľky je, že musíte byť asertívne a nie milé ku každému. Najmä k mužom. Ale nebuďte ani nezdvorilé a nahnevané.

Nevedela som, že v malých dedinkách v Kalábrii je veľká väčšina obyvateľstva mužská. Po 10 dňoch som si všimla, že v podstate vídam iba vyše 40-ročných mužov.

Oslobodenie sa od strachu

Matrix, alebo akokoľvek to chcete nazvať, chce, aby sme sa báli a zostali v našich obývačkách, spálňach a domoch, sledovali Netflix a stávali sa ešte paranoidnejšími.

Keď som mala 19 rokov, presťahovala som sa úplne sama do Dánska, aby som študovala na univerzite. Mala som víkendovú prácu v nočnom klube v šatni a musela som chodiť domov 8 kilometrov o 4. ráno.

Vždy, keď to niekomu spomeniem, odpovie: „Nebála si sa chodiť sama v noci?“

Realita je taká, že Dánsko bolo, a možno stále je, jednou z najbezpečnejších krajín na svete. Je to len nedostatok skúseností a informácií, ktoré vás strašia.

V 21 rokoch som sa zasa presťahovala do Českej republiky, kde som žila v byte, ktorý som predtým nikdy nevidela. Bola to najlepšie skúsenosť, akú som mala. Stretla som úžasných ľudí.

Keď som mala 27, šla som žiť do Londýna, do domu, ktorý som nikdy predtým nenavštívila a s ľuďmi, ktorých som nikdy predtým nestretla. Ostali sme priateľmi na celý život.

Teraz cestujem sólo a žijem svoj život naplno ako digitálna nomádka.

Žiť v strachu? Ja to odmietam.

Čítajte viac Tri z top 10 miest pre sólo turistov máme u susedov. Na 2. mieste boduje Praha, len v jednej veci zlyhala

Čítajte viac Sólo cestovateľky sa v Bratislave nemusia obávať! Najmenej bezpečným v Európe je Brusel. Tu je rebríček

Čítajte viac Splnil sa vám sen! Chorvátsko otvára dedinu pre digitálnych nomádov, nájom poteší