Japonsko nikdy nebolo známe tým, že by nadsadzovalo ceny pre cudzincov. Avšak nadmerný turistický ruch, ktorý okrem iného poháňa aj slabý japonský jen, nedávno prinútil reštaurácie v krajine, aby zvážili výhody rozdielnych cien pre miestnych a pre cudzincov, napísal spravodajský server CNN.
„Ľudia hovoria, že je to diskriminácia, ale pre nás je naozaj ťažké obsluhovať cudzincov a je to nad naše sily,“ povedal Šogo Jonemicu, ktorý prevádzkuje Tamatebeko, gril s morskými plodmi v rušnej tokijskej obchodnej štvrti Šibuja.
Tvrdí, že turistom neúčtuje žiadne príplatky. Namiesto toho ponúka miestnym zľavu 1000 jenov (asi 6 eur). „Tento dvojitý cenový systém potrebujeme kvôli vyšším nákladom,“ povedal Jonemicu.
Slabý jen a veľký záujem
Japonsko sa po covidu-19 úplne otvorilo až na jeseň 2022 po zrušení pandemických cestovných obmedzení. Tento rok, povzbudení slabým jenom, ktorý klesol na najnižšiu úroveň voči doláru za posledné desaťročia, sa turisti vracajú – v naozaj hojnom počte.
Podľa vládnych údajov dosiahol počet návštevníkov v Japonsku v prvej polovici roka 2024 rekordných 17,78 milióna – a je na najlepšej ceste prekonať rekord krajiny z roku 2019, keď do krajiny prišlo 31,88 milióna turistov.
V reakcii na to začala rôzne miesta po celej krajine zavádzať turistické dane, obmedzovať počet návštevníkov a dokonca zakazovať predaj alkoholu v snahe obmedziť dopady prílišného turistického ruchu.
Začiatkom tohto roka postavilo mesto na úpätí hory Fudži obriu zábranu, ktorá blokuje výhľad na kultový vrchol.
Reagovalo tak na nedisciplinovaných turistov, ktorí sa hrnuli na miesto, odkiaľ sa dala hora Fudži najlepšie fotografovať, no blokovali dopravu a nechávali po sebe odpadky.
Uistenie, že turisti nevyženú domácich
Medzitým úrady pre cestovný ruch v najsevernejšej prefektúre Hokkaidó, ktorá je známa malebnou krajinou a lyžiarskymi strediskami, tento mesiac vyzvali podniky, aby stanovili nižšie ceny pre miestnych obyvateľov.
A jeden starosta v západnom Japonsku uviedol, že zvažuje vyberať od zahraničných turistov viac ako šesťnásobok miestneho vstupného do hradu Himedži, ktorý je zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO.
Elisa Chanová, zástupkyňa riaditeľa výskumného centra pre pohostinstvo Čínskej univerzity v Hongkongu, uviedla, že rozdielne ceny môžu byť účinným spôsobom boja proti nadmernému turizmu.
„Majiteľ sa môže chcieť uistiť, že náhly prílev turistov nevyženie všetkých jeho verných a častých miestnych zákazníkov. Vyššie ceny pre turistov potom môžu byť vnímané ako riešenie tohto problému,“ dodala.
Nie sú turistická veľmoc
Reštauratér Jonemicu hovorí, že zvýšený prílev turistov nie je len otázkou pridania ďalších stolov. Do svojej reštaurácie musel najať ďalších anglicky hovoriacich zamestnancov, aby prijímali objednávky, vybavovali rezervácie a vysvetľovali turistom čokoľvek – od toho, ako rozlíšiť sašimi od grilovaných jedál, až po to, kam si majú dať batožinu.
„Niektorí ľudia hovoria: "Toto sa u nás nedeje.“ Ale zamyslite sa nad tým, ako zlú znalosť angličtiny má väčšina Japoncov. Ešte nie sme na takej úrovni, aby sme sa mohli nazývať turistickou veľmocou. Jednoducho nevieme po anglicky. Je to naozaj stresujúce," upozornil.
Turisti majú rozpočet
Kým v Japonsku ide o nový fenomén, v iných častiach sveta sú dvojité ceny úplne bežné. Vzhľadom na to, že nižšie ceny pre miestnych obyvateľov sú často napísané v miestnom jazyku, zahraniční turisti ani nemusia vedieť, že zaplatili viac.
V Japonsku je na každom podniku, aby sa sám rozhodol, či chce zaviesť dvojité ceny. A niektorí japonskí podnikatelia sa jednoducho snažia byť kreatívni.
Šudži Mijake, ktorý prevádzkuje izakaju čiže neformálnu krčmu v tokijskej štvrti Cukidži, ponúka rezance s homárom za 5500 jenov, čo je štyrikrát viac ako za krevetové rezance, ktoré si často objednávajú miestni štamgasti.
Prémiový pokrm s homárom je určený turistom, ktorí podľa neho majú vyšší rozpočet na to, aby mohli skúšať nové veci.
Austrálska turistka Phoebe Leeová uviedla, že pri nedávnej dvojtýždňovej ceste do Japonska minula menej ako pri svojich predchádzajúcich cestách do tejto krajiny – a nevadilo by jej priplatiť, ak by slabá mena sťažovala život miestnym obyvateľom.
„Pomáha to podporiť miestne podniky, aby nám, čo máme to šťastie ich krajinu navštíviť, mohli aj naďalej poskytovať úžasné zážitky a zachovávať dôležité súčasti japonskej kultúry, ako sú malé reštaurácie alebo autentické rjokany (tradičné hostesky),“ povedala.

