Úloha IQ pri meraní inteligencie
Testy IQ, pôvodne určené na kvantifikáciu kognitívnych schopností, sa stali všeobecne uznávanou metrikou pri porovnávaní priemernej úrovne inteligencie v jednotlivých krajinách.
Podľa štúdie Richarda Lynna a Davida Beckera z roku 2019 medzi svetových lídrov v skóre IQ patria Japonsko, Taiwan a Singapur s priemerným IQ okolo 106.
Európske krajiny ako Fínsko, Nemecko a Lichtenštajnsko majú tiež popredné pozície, čo odráža silné vzdelávacie systémy, ktoré podporujú vysoké kognitívne skóre.
Napríklad Fínsko patrí do top 10 celosvetovo s priemerným IQ 101,2, hneď za východoázijskými krajinami, ktoré majú tendenciu dominovať zoznamu.
Iné európske krajiny, ako Nemecko (100,74) a Bielorusko (101,6), tiež vykazujú pôsobivé priemery.
Tento silný prejav podčiarkuje európske dedičstvo silných systémov verejného vzdelávania a zameranie sa na akademické úspechy.
Skóre akademických testov a kapitál inteligencie
Hoci skóre IQ poskytuje jeden rozmer, nie je jediným odrazom intelektuálnej kapacity krajiny. Výsledky testov OECD PISA (Programme for International Student Assessment), ktoré merajú výkon študentov v čítaní, matematike a prírodných vedách, pridávajú ďalšiu vrstvu porozumenia.
Pri hodnotení krajín podľa skóre PISA dosahujú európske národy ako Estónsko, Švajčiarsko a Írsko konzistentne dobré výsledky, čo poukazuje na akademické prednosti Európy v oblastiach, ktoré IQ testy nemusia úplne zachytiť.
Napríklad Estónsko sa v hodnoteniach PISA nachádza vysoko a prekonalo mnohé väčšie krajiny so skóre 1547 v kľúčových predmetoch.
To naznačuje, že hoci skóre IQ môže slúžiť ako široký ukazovateľ národnej inteligencie, nereprezentuje úplne silné stránky krajiny v oblasti vzdelávania alebo kvalitu života, ktorá podporuje intelektuálny rast.