Tento fakt, ktorý sa na prvý pohľad môže zdať neobvyklý, odráža bohatú, ale zároveň komplikovanú históriu a kultúrnu rozmanitosť Španielska.
Hymna vznikla v roku 1761, keď Manuel de Espinosa de los Monteros skomponoval „Marcha Granadera“ ako vojenský pochod.
O deväť rokov neskôr, v roku 1770, získala pieseň oficiálne uznanie od kráľa Karola III. a stala sa neoddeliteľnou súčasťou verejných ceremónií a udalostí.
Názov „Marcha Real“ získala vďaka svojmu prepojeniu s kráľovskou rodinou.
Počas druhej španielskej republiky (1931 – 1939) bola hymna dočasne nahradená piesňou „El Himno de Riego“, no počas režimu Francisca Franca sa opäť vrátila do oficiálneho používania.
Súčasná verzia „Marcha Real“ bola uznaná po návrate Španielska ku konštitučnej monarchii v roku 1978.
Pokusy o texty a politické prekážky
Hoci sa „Marcha Real“ stala symbolom štátu, otázka pridania textov bola vždy predmetom sporov.
Prvý veľký pokus vznikol už v roku 1870, keď generál Juan Prim vypísal súťaž na vytvorenie slov pre hymnu. Žiaľ, porota sa nedokázala zhodnúť na víťaznom návrhu.
V polovici 20. storočia pridal básnik José María Pemán text s výrazným fašistickým podtónom, ktorý bol však po Francovom režime zavrhnutý.
Najvýznamnejšia snaha o texty sa objavila v roku 2007, keď prezident Španielskeho olympijského výboru Alejandro Blanco navrhol moderné texty, no aj táto iniciatíva stroskotala.
Hlavným dôvodom neúspechu bola nemožnosť vytvoriť jednotný text, ktorý by oslovil všetky národnostné a kultúrne skupiny v Španielsku.
Krajina je domovom rôznorodej populácie, vrátane Baskov, Kataláncov či Kastílčanov, ktorí majú silnú regionálnu identitu.
Hudba, ktorá spája i rozdeľuje
Zvláštnosť hymny bez slov sa stala súčasťou medzinárodnej diskusie, napríklad počas Majstrovstiev sveta vo futbale 2018, keď diváci kritizovali španielskych hráčov za to, že svoju hymnu nespievajú.
Paradoxne, práve absencia textov môže byť vnímaná ako symbol jednoty v rozmanitosti, ktorá charakterizuje Španielsko.
Hoci by sa mohlo zdať, že hymna bez slov je neúplná, „Marcha Real“ ostáva silným symbolom španielskej histórie a kráľovskej tradície.
Ticho, ktoré ju sprevádza, je tak odrazom komplexnosti národnej identity a harmónie medzi rozdielnymi kultúrami krajiny.


