Podľa najnovšieho Global Organized Crime Index 2023, ktorý sleduje rozsah a intenzitu organizovaného zločinu, dominujú rebríčku krajiny s dlhodobými konfliktami, slabou štátnou správou a rozsiahlymi nelegálnymi trhmi.
Pozrime sa bližšie na tento fenomén a analyzujme, čo nám o svete organizovaného zločinu hovoria tieto údaje.
10 najhorších krajín: Konflikty a nelegálne trhy ako katalyzátory kriminality
Na čele rebríčka krajín s najvyššou úrovňou organizovaného zločinu sa nachádza Mjanmarsko s indexom 8,6.
Táto krajina, zmietaná vojenským pučom a občianskou vojnou, je známa svojou produkciou drog, najmä metamfetamínu, a masívnym nelegálnym obchodom s drevom a faunou.
Ďalšie krajiny:
- Demokratická republika Kongo (8,5), kde nelegálna ťažba minerálov a ozbrojené skupiny udržiavajú zločinecké štruktúry.
- Paraguaj (8,3), ktorý slúži ako uzol pre pašovanie drog v Južnej Amerike.
- Kolumbia (8,2), tradičný svetový líder v produkcii kokaínu.
- Honduras (8,1), kde dominujú gangy ako MS-13 a nelegálny obchod s ľuďmi a drogami.
Tieto krajiny majú spoločný menovateľ – buď sú sužované konfliktmi, alebo sú súčasťou kľúčových trás pre nelegálny obchod.
Regionálne rozdiely v organizovanom zločine
Latinská Amerika: Kráľovstvo drog a násilia
Latinská Amerika dominuje v prvej desiatke s krajinami ako Paraguaj, Kolumbia, Honduras, Venezuela a Ekvádor.
Tento región je epicentrom globálneho obchodu s drogami, pričom kartely a gangy hrajú hlavnú rolu. Kombinácia korupcie, chudoby a slabých štátnych inštitúcií umožňuje týmto skupinám rozkvitať.
Afrika: Bohaté zdroje, chudobná správa
Africké krajiny ako Demokratická republika Kongo, Stredoafrická republika, Sudán a Nigéria trpia rozsiahlym nelegálnym obchodom so zdrojmi, ako sú diamanty, zlato a ropa.
Konflikty a slabá štátna kontrola vytvárajú živnú pôdu pre kriminálne siete a pašovanie.
Blízky východ: Zmes konfliktov a terorizmu
Krajiny ako Sýria, Irak, Jemen a Afganistan majú vysoké indexy kriminality vďaka prepojeniu teroristických skupín, obchodovania s drogami a pašovania zbraní.
Oslabenie štátnych inštitúcií po konfliktoch prispelo k vzniku mocných zločineckých štruktúr.
Výber obrej leteckej základne v Bagrame ako miesta, kde sa uskutočnila vojenská prehliadka na počesť víťazstva Talibanu, bol symbolický.
Európa: Prekvapivé výzvy
Aj keď Európa nefiguruje vysoko v prvej desiatke, niektoré krajiny, ako napríklad Rusko (6,9), Taliansko (6,7) a Srbsko (6,7), vykazujú významné problémy s organizovaným zločinom.
V Taliansku ide o dlhoročné aktivity mafiánskych skupín, zatiaľ čo v Rusku zohrávajú významnú úlohu oligarchické štruktúry a pašovanie.
Trendy a výzvy do budúcnosti
- Rozmach digitálnej kriminality: Organizované zločinecké skupiny sa čoraz viac orientujú na kybernetické zločiny, vrátane krádeže údajov a ransomvérových útokov. Tento trend zasahuje aj rozvinuté krajiny s robustnejšou infraštruktúrou.
- Klimatické zmeny a zločin: Rastúci dopyt po vzácnych zdrojoch, ako je voda, pôda či nerastné suroviny, môže v budúcnosti zvyšovať kriminalitu v environmentálne zraniteľných oblastiach.
- Globalizácia obchodu s ľuďmi: Konflikty a migrácia spôsobujú, že obchod s ľuďmi je jedným z najvýnosnejších odvetví organizovaného zločinu. Tento problém sa zintenzívňuje v regiónoch s vysokou mierou chudoby.
- Potrebná medzinárodná spolupráca: Boj proti organizovanému zločinu si vyžaduje úzku spoluprácu medzi krajinami, zdieľanie informácií a jednotný právny rámec, najmä v otázkach boja proti drogám a kybernetickému zločinu.
Rebríček organizovaného zločinu z roku 2023 poukazuje na rozmanité formy kriminality a ich prepojenie s politickými, ekonomickými a sociálnymi faktormi.
Krajiny s vysokými indexmi kriminality potrebujú nielen efektívne zásahy na národnej úrovni, ale aj silnú podporu zo strany medzinárodného spoločenstva.
Ak sa nezintenzívni spolupráca v boji proti organizovanému zločinu, môže táto hrozba narušiť stabilitu a bezpečnosť nielen v postihnutých regiónoch, ale aj globálne.

