V maličkom bare v talianskom Nebbiune, s výhľadom na nádherné jazero Maggiore, sa čas akoby zastavil.
Bar Centrale tu stojí už od roku 1958 a jeho neodmysliteľnou súčasťou je Anna Possi – žena, ktorá tu strávila viac ako polovicu svojho života za kávovarom.
Každé ráno o siedmej otvára svoj podnik a víta prvých zákazníkov. Naleje espresso, prehodí pár slov, usmeje sa. Takto plynie jej deň až do večera.
Pracuje 12 hodín denne, sedem dní v týždni – a to všetko s energiou, ktorú by jej mohli závidieť aj o generácie mladší.
Baristka, ktorá prežila celé storočie
Anna Possi sa narodila v roku 1924. Zažila vojnu, povojnovú obnovu, hospodárske krízy aj digitálnu éru.
Po smrti svojho manžela v roku 1974 zostala sama s dvoma deťmi a vedenie baru sa stalo jej hlavným životným poslaním.
„Nikdy som nerozmýšľala nad tým, že by som prestala pracovať. Mám rada ľudí, rozprávame sa, smejeme sa. Táto kaviareň je môj život,“ hovorí s úsmevom.
A hoci technológie pokročili, Anna drží krok s dobou. Používa počítač na sledovanie správ aj burzových trhov, no v jej podniku stále vládne atmosféra starých čias. Žiadne moderné výstrelky, len klasické talianske espresso podávané s láskou a skúsenosťou.
Tajomstvo dlhovekosti?
Čo je tajomstvom jej vitality? Podľa Anny je to aktívny životný štýl, každodenná interakcia s ľuďmi a samozrejme – dobrá káva.
„Keď ste v kontakte s ľuďmi, zostávate mladí. A keď ráno začnete dňom s espressom, máte energiu na celý deň,“ hovorí so smiechom.
V Taliansku rastie počet storočných obyvateľov a vedci často skúmajú faktory prispievajúce k ich dlhovekosti.
Anna je dôkazom, že práca, ktorá človeka baví, a silná sociálna sieť môžu byť jednými z hlavných pilierov dlhého a šťastného života.
Legenda jazera Maggiore
Bar Centrale sa za tie roky stal viac než len kaviarňou. Je to miesto stretnutí, rozhovorov, smiechu a spomienok. A Anna Possi? Tá je jeho dušou.
Dnes sa do jej baru chodia pozrieť aj turisti, ktorí chcú na vlastné oči vidieť legendu. Ona ich víta s rovnakým úsmevom, aký rozdáva svojim stálym zákazníkom už desaťročia.
„Budete tu pracovať aj o rok?“ pýtajú sa jej niektorí hostia.
„Samozrejme,“ odpovedá s presvedčením.
Pretože káva s vôňou histórie chutí najlepšie, keď ju pripraví niekto, kto s ňou prežil celý život.


