Kým niektorí turisti považujú tento „vynález“ za nočnú moru, iní v ňom vidia hygienickejší spôsob vykonávania potreby.
Kde všade na ne môžete v Európe naraziť a prečo vôbec existujú?
Turecké WC v Európe: Kde ich ešte nájdete?
Hoci väčšina európskych krajín už dávno prešla na klasické splachovacie toalety so sedadlom, v niektorých oblastiach sa turecké WC stále držia.
Nájdete ich napríklad tu.
- Francúzsko – Áno, aj v elegantnej krajine parfumov a bagiet môžete naraziť na turecké záchody. Stále sa objavujú na niektorých diaľničných odpočívadlách, starších verejných WC či vo vidieckych oblastiach. Francúzi im hovoria „toilettes à la turque“ a mnohí ich považujú za hygienickejšie než klasické misy.
- Taliansko – V menších mestách alebo na starších verejných toaletách, najmä na juhu, môžete natrafiť na typické „buche alla turca“. V Ríme či Miláne ich už príliš nevidieť, ale na menej moderných staniciach či v zapadnutých baroch vás môžu prekvapiť.
- Balkánske krajiny – Srbsko, Bosna, Albánsko, Bulharsko, Rumunsko – tu sú turecké záchody stále bežnejšie, najmä na starších autobusových staniciach, v menších dedinách a na tradičných trhoch.
- Grécko – Hoci väčšina hotelov a reštaurácií ponúka klasické toalety, v niektorých odľahlejších oblastiach môžete ešte naraziť na čupiaci zážitok.
- Rakúsko – Najnovšie sa rakúsky prevádzkovateľ diaľnic ASFiNAG rozhodol zaviesť turecké toalety na odpočívadlách. Argument? Lepšia hygiena!
Ako vznikli turecké WC a prečo sa im hovorí „turecké“?
Turecké záchody majú svoj pôvod v starovekom Oriente a Ázii, kde sa používali už pred tisíckami rokov.
V Osmanskej ríši boli bežným štandardom a keď sa ich impérium rozšírilo do Európy, tento štýl sanitárneho riešenia sa dostal aj do balkánskych krajín a južnej Európy.
V skutočnosti ale nejde len o turecký vynález – podobné riešenia mali aj starovekí Egypťania a Rimania.
Vo verejných latrínach Rímskej ríše však ľudia sedeli na kamenných alebo drevených laviciach s dierami, čo bol v podstate predchodca dnešného WC.
Kedy sa objavili naše „normálne“ záchody?
Prvá moderná splachovacia toaleta bola patentovaná v roku 1775 škótskym vynálezcom Alexandrom Cummingom.
No naozajstnú revolúciu priniesol až anglický inštalatér Thomas Crapper v 19. storočí, ktorý zdokonalil splachovací mechanizmus a pomohol jeho masovému rozšíreniu v Európe.
V 20. storočí sa klasické misy so sedadlom stali normou v západnom svete, ale v niektorých častiach Ázie, Afriky a Blízkeho východu si stúpacie WC zachovali svoju popularitu.
Kde na svete ešte pretrvávajú turecké WC?
- Čína a India – Väčšina verejných záchodov je tureckého typu.
- Japonsko – Hoci je známe svojimi hypermodernými bidetmi, v starších verejných toaletách sa stále vyskytujú aj tieto modely.
- Blízky východ – Turecké WC sú bežné v Saudskej Arábii, Iráne, ale aj v samotnom Turecku.
- Afrika – Od Maroka až po Tanzániu sú stúpacie WC dominantným štýlom verejných toaliet.
Turecké vs. klasické WC: Ktoré je lepšie?
Každý má na túto otázku svoj názor. Zatiaľ čo niektorí považujú turecké WC za nehygienické a nepraktické (najmä ak chýba držadlo na stabilizáciu), odborníci tvrdia, že poloha v podrepe je prirodzenejšia a zdravšia pre WC činnosti.
Navyše, keďže sa pri čupení nepoužívajú dosky na sedenie, turecké WC eliminujú priamy kontakt s povrchom, ktorý môže byť zdrojom baktérií.
Hlásia turecké WC expanziu do Európy?
Možno nás skutočne čaká návrat k tradičnejšiemu spôsobu používania toaliet. Alebo sa radšej všetci presunieme k futuristickým high-tech japonským bidetom? To ukáže čas…
A vy? Už ste sa stretli s tureckým WC na svojich cestách? Podeľte sa o zážitky – ak ste ich prežili!
Čítajte viac Otvorili megaväznicu pre 40 000 zloduchov: na 100 m2 žije vyše 100 väzňov s iba dvoma záchodmi 
Čítajte viac Miliardár o svojom výlete do vesmíru: Nemôže spať, najviac sa obával záchodu 
Čítajte viac Vane, sprchy aj záchody zo zlata. Pobyt v prvom 24-karátovom hoteli je však prekvapivo dostupný