„Je skutočnou iróniou osudu podporovať slobodu tvorby na tomto mieste, kde sa v minulosti rozhodovalo o cenzúre a zákazoch,“ uviedol Bruno Julliar, riaditeľ francúzskej nadácie Art Explora, ktorá sa podieľala na premene Hodžovej vily v rezidencii pre umelcov.
Diktatúra Envera Hodžu, ktorý zomrel v roku 1985, bola jednou z najrepresívnejších a najkrvavejších v novodobej európskej histórii.
Moderné a súčasné umenie bolo úplne zakázané a mnoho umelcov skončilo vo väzení. To však nezabránilo Hodžovi, ktorý študoval vo Francúzsku, aby vo svojej osobnej knižnici – prístupnej vďaka tomuto projektu – zhromaždil desiatku titulov, ktoré by za diktatúry priviedli každého Albánca do väzenia alebo k ešte horšiemu osudu.
Išlo napríklad o knihu o sexe a rasizme v Spojených štátoch či o komunizmu v strednej Európe vrátane Pražskej jari.
Umelecká rezidencia nesie názov Villa 31 x Art Explora a privíta v rámci prvého ročníka 22 umelcov z približne 15 krajín.
Všetci sa zaviazali pracovať tému na spoločenských vrstvách – tému, ktorá bola v čase diktatúry nepredstaviteľná.
Mladá talianska bádateľka a videoumelkyňa Genny Petrottaová prišla pred pár dňami. Priestor ju podľa jej slov podporuje k introspekcii i kreativite.
„Keď sa ráno prebudím, zapisujem si svoje sny, pretože tu sa mi zdajú celkom absurdné veci. Svojím spôsobom pôsobí ako dramatické emocionálne divadlo a ovplyvňujú moje písanie. Je dôležité byť tu, pretože to do mojej práce vnáša niečo nečakané,“ uviedla.
Tento dom jej pripomína klasické hry Hamleta a Macbetha; vo vile bude pracovať na modernom predstavení o mocenských hrách.
Vila, kde rodina Hodžových žila až do pádu komunizmu na začiatku roku 1991, sa vtedy nachádzala v srdci štvrte neprístupnej väčšine Albáncov, ktorú vo dne v noci strážila polícia a tajní agenti.
Dnes je tu veľa barov a kaviarní a dom bol kompletne prestavaný, aj keď si zachoval časť dobového nábytku a obrovské obrazy v štýle sociálneho realizmu.
„Tento priestor bude využitý ku všetkému, čo sa Enveru Hodžovi hnusilo… natoľko, že sa bude musieť v hrobe obracať,“ vyhlásil nadšene albánsky premiér Edi Rama.
„Presne taká bude táto vila duchov dnes: Dom ‚modernistickej degenerácie‘,“ povedal Rama pri otvorení rezidencie v polovici januára s odvolaním sa na slovník, ktorý používala vtedajšia diktatúra na diskreditáciu umelcov.
Ukrajinka Stanislava Pinčuková žijúca v Sarajeve patrí k prvej skupine umelcov, ktorí rezidenčný program v bývalej Hodžovej vile absolvujú. Je známa svojimi kresbami, inštaláciami a sochami a chce študovať spôsob, akým priestor uchováva pamäť a zároveň svedčí o politických udalostiach porušujúcich ľudské práva.
„V tomto dome je cítiť neuveriteľná ťarcha, všetko v ňom dýcha bolesťou a napätím,“ hovorí Ukrajinka.
„Tým, že toto miesto nanovo privíta umelcov z rôznych krajín, podporí medzinárodnú a medziodborovú umeleckú výmenu v srdci Balkánu,“ povedala agentúre AFP umelecká riaditeľka nadácie Blanche de Lestrangeová.
V skrýši za súkromným kinom sa ako priamy vstup do paranoie Envera Hodžu poodkrývajú dvere suterénu vily, ktoré ústia do sústavy tunelov a protiatómových krytov dlhých niekoľko kilometrov. Po roky opustené a uzavreté chodby a tunely sú ohlodané časom a vlhkosťou.
Ale albánska architektka a výtvarná umelkyňa Gerta Xhaferajová, ktorá žije a pracuje vo Švajčiarsku, ich chce premeniť na umelecké dielo.
„Čo skrývajú? Nielen doslova, ale aj symbolicky, čo predstavujú? Chcem odhaliť tento podzemný svet a premeniť tajomstvo na umenie,“ vysvetľuje rezidentka.
Toto historické miesto, ktoré kedysi patrilo diktatúre, bude teraz stelesňovať slobodu a budúcnosť, píše AFP.
Čítajte viac Kvíz: Poznáte názvy štátov v ich vlastných jazykoch? 
Čítajte viac Rebríček najlepších krajín na život valcuje Európa: 7 z top 10 je u nás