Najväčšou ozdobou slovinskej prímorskej oblasti je Piran. Nie je to klasické letovisko s množstvom hotelov a zmrzlinární, ale historické mesto vystavané v benátskom štýle. Netradičný šat mu dalo niekoľko storočí strávených pod vlajkou Benátskej republiky.
Taliansky šmrnc
Piran si zachoval klasickú stredovekú štruktúru úzkych a krivoľakých uličiek. Domčeky schúlené jeden k druhému či početné kostoly a námestia. Pocestný spočiatku nadobudne dojem, že z prepletenej siete uličiek sa nedokáže vymotať. Čoskoro však zistí, že všetky cesty ho zavedú presne tam, kam chce. Stačí sa len orientovať podľa morského vánku a vône čerstvo ulovených rýb.
Centrum mesta tvorí Tartiniho námestie (slovin. Tartinijev trg, tal. Piazza Tartini), ktoré nesie meno po svojom rodákovi, známom barokovom skladateľovi a huslistovi. Guiseppeho Tartiniho si privlastňujú Taliani aj Slovinci. Prví pre pôvod evidentný už podľa mena. Druhí pre rodisko, ktoré sa od 19. storočia stalo súčasťou rakúskej monarchie, neskôr Juhoslávie až napokon samostatného Slovinska. Podobne je to aj s neďalekým talianskym mestom Terst. Dodnes vám bežní Slovinci povedia, že v skutočnosti patrí im, pretože k Taliansku bolo pričlenené až po prvej svetovej vojne. Terst bol najväčším a najvýznamnejším prístavom Rakúsko-Uhorska a dodnes tam žije slovinská menšina.
Historické nitky dvoch národov, ktoré tkali terajšiu podobu Pirana, ostávajú naďalej prepletené. Mesto je totiž bilingválne a jeho úradnými jazykmi sú slovinčina i taliančina. Pri potulkách mestom si niekedy nebudete istý, v ktorom zo susedných štátov sa práve nachádzate.
V meste podľa benátskeho vzoru nesmie chýbať legenda o láske
Benátsky dom, ktorý leží na rohu Tartiniho námestia, je najvýraznejším prejavom benátskej gotickej architektúry. Zraky okoloidúcich upúta výraznou červenou farbou, bielymi ornamentmi a balkónom na rohu budovy. Málokto však vie o legende, ktorou je dom opradený. Benátsky kupec sa zamiloval do miestnej dievčiny a dal pre ňu postaviť tento dom. Chcel tak preukázať lásku milovanej žene, ale zároveň demonštrovať svoju silu a bohatstvo pred miestnymi obyvateľmi. Tých však neobmäkčil a Pirančania dvojici naďalej nepriali a ohovárali ju. Dodnes sa zachoval nápis medzi oknami na druhom poschodí, ktorým sa majiteľ bránil pred neprajnými mešťanmi. „Lassa pur dir“ alebo „Nechajte ich hovoriť“.
Výhľady, výhľady
Piran sa rozprestiera na malom rovnomennom polostrove charakteristického tvaru. Celý je husto posiaty historickými domami spletenými do tých najneuveriteľnejších slučiek. Ich rozuzlenie však nie je zložité. Stačí vystúpiť trochu vyššie a piranský labyrint sa vám otvorí ako na dlani. Najkrajší výhľad na celé mesto poskytujú jeho dve dominanty. Kostol svätého Juraja sa týči na kopci priamo nad morom. Podobná scenéria ako majú čajky, často sediace na kríži a streche chrámu, sa turistom ponúka z kostolnej veže. Červené strechy domov, nezvyčajné terasy a lodžie, Tartiniho námestie, kotviace lode a nekončiace more.
Ešte širší panoramatický pohľad ponúkajú mestské hradby. Človek sa pri šliapaní do kopca úzkymi chodníkmi, ktoré vyhrialo nekompromisné slnko, trochu zadýcha, ale odmenou mu je neopakovateľný a čarovný výhľad. Hradby zložené z troch múrov začali stavať ešte v 7. storočí, dokončili ich až v roku 1533. Napriek tomu, že slúžili ako ochrana pred nájazdmi nepriateľov, zachovali sa vo veľmi dobrom stave. Múr s najkrajším výhľadom ostal takmer neporušený. Dá sa po ňom poprechádzať i vyliezť na veže. Pre turistov je otvorený v každom ročnom období a zadarmo.
Počas prechádzky nespočetnými uličkami stretnete Marxa i Lenina
Úzke uličky sú pre Piran charakteristické. Ľahko sa necháte zviesť a jednoducho unášať odbočkami, stúpaniami, klesaniami. Tu odbočíte pre náhodne nájdené námestíčko, tu pre prenikavú vôňu pečúcej sa ryby, tu pre závan čerstvého morského vzduchu. Takýmto spôsobom narazíte na neočakávané prekvapenia, ktoré Piran ponúka. Jedným z nich sú aj nezvyčajné pomenovania ulíc, ktoré odolali novému politickému režimu a vo svojich názvoch zastavili čas. Väčšina štátov s komunistickou minulosťou sa spomienok na starý režim snaží zbaviť. Slovinsko so svojím prímorským mestečkom je výnimkou. Na prechádzke pozdĺž pobrežia stretnete všetkých dôležitých mužov marxizmu. Akoby v minulosti sa poprechádzate Marxovou, Engelsovou i Leninovou ulicou. Aj vďaka Piranu platí staré známe heslo Lenin, večne živý.
Prímorský džentlmen
Piran nie je ako ostatné prímorské letoviská. Je to národná kultúrna pamiatka, ktorá pripomína veľké múzeum pod holým nebom so stredovekou architektúrou. Nenájdete tu ani vychýrené diskotéky, zábavné megakomplexy či desiatky reštaurácií. Sú tu iba dva hotely, dva hostely a apartmány, ktoré prenajímajú domáci. Môžete však zájsť do galérií, múzeí či chrámov. Z každej uličky na vás bude dýchať šarm zašlých časov, keď sa nimi prechádzali námorníci a rybári. V Pirane určite nezostanete ležať iba na deke, ale nakuknete za roh každého domu, pozriete si západ slnka pri Kostole svätého Juraja, necháte sa unášať večernou atmosférou Tartiniho námestia plného ľudí, kúpite si suvenír starej lode a vychutnáte si čašu kvalitného slovinského vína.