Nie je to vojenská základňa ani tajný bunkrový komplex – je to Svetová banka semien, známa aj ako Svalbardský globálny trezor semien (Svalbard Global Seed Vault).
A čo ho robí takým výnimočným?
Je to najbezpečnejšie miesto na Zemi – navrhnuté tak, aby ochránilo genetickú rozmanitosť potravín pre budúce generácie.
No nie je dostupné pre bežných turistov – otvára sa len šesťkrát do roka a len za účelom uloženia nových semien.
Záchranná poistka pre prípad najhoršieho
Od svojho otvorenia v roku 2008 trezor zhromaždil viac ako 1 milión vzoriek semien z celého sveta.
Sú tu zastúpené kľúčové plodiny ako pšenica, kukurica, ryža, strukoviny, ale aj menej známe odrody z ohrozených oblastí.
Ich cieľ? Zabezpečiť, aby sme mali čo pestovať, aj keby nastala vojna, klimatická katastrofa, pandémia alebo masové vymieranie rastlín.
Semená sú uskladnené v permafroste v hĺbke približne 130 metrov v útrobách arktickej hory, kde panuje stála teplota –18 °C – ideálne podmienky na dlhodobé uchovanie genetického materiálu.
Nie je to múzeum – vstup len pre vyvolených
Vnútro trezoru je prísne chránené. Kto nie je z partnerskej organizácie ako Crop Trust, NordGen alebo nórska vláda, nemá šancu sa sem dostať.
Turistické prehliadky neexistujú, no k dispozícii je aspoň virtuálna prehliadka, kde si môžete prezrieť ľadový vstupný tunel, dlhé chodby a mohutné skladovacie haly plné semien v kovových kontajneroch.
Prečo práve Svalbard?
Svalbard nie je vybraný náhodou. Nachádza sa v geopoliticky stabilnej zóne, mimo seizmicky aktívnych oblastí, ďaleko od vojenských konfliktov a v prirodzene chladnom prostredí, ktoré chráni zásoby aj v prípade výpadku energie.
Aby toho nebolo málo, celý systém je navrhnutý tak, aby odolal zemetraseniam, povodniam aj výbuchom. V prípade globálnej katastrofy môže slúžiť ako genetický reset pre potravinový reťazec planéty.
Zaujímavosť
Vedeli ste, že v roku 2015 bola z tohto trezoru prvýkrát „vypožičaná“ vzorka?
Vedci zo Sýrie požiadali o kópie semien, ktoré boli pôvodne uložené z ich regiónu, pretože ich vlastné zásoby boli zničené počas vojny.
Aj keď sa tam osobne nedostaneme, už len vedomie, že takéto miesto existuje, je akousi tichou nádejou pre budúcnosť planéty.


