V Európskej únii sa však z toho stáva bežný spôsob života. Podľa dát Eurostatu za rok 2023 sú jednočlenné domácnosti najčastejším typom domácnosti v EÚ.
Samotári na vzostupe
Za posledných desať rokov podiel ľudí žijúcich osamote vzrastá takmer vo všetkých členských štátoch. Kým v roku 2013 žilo osamote 14,2 % obyvateľov EÚ, v roku 2023 to už bolo 16,1 %. Tichý, no významný posun v spoločenskom nastavení.
Na čele rebríčka sú severské krajiny, kde samostatné bývanie nie je len preferenciou, ale aj štandardom. Fínsko (25,8 %), Litva (24,6 %), Švédsko (24,1 %) a Dánsko (23,5 %) vedú tabuľku krajín s najvyšším podielom jednotlivcov v domácnostiach.
V Estónsku je to 21,5 %, v Nemecku 20,3 %.
Kde sa žije v spoločnosti
Na opačnom konci spektra stojí Slovensko, kde osamote žije len 3,8 % populácie – najmenej zo všetkých členských krajín.
Podobne nízke čísla vykazuje aj Cyprus (8,0 %) či Írsko (8,3 %). Tieto rozdiely môžu odrážať nielen ekonomickú dostupnosť bývania, ale aj silné rodinné väzby či kultúrnu preferenciu viacgeneračného bývania.
Ženy sú vo väčšine
Zaujímavým aspektom je aj rodové rozdelenie: v roku 2023 tvorili ženy až 54,7 % všetkých osamelo žijúcich ľudí v EÚ.
Tento trend možno pripísať aj tomu, že ženy sa v priemere dožívajú vyššieho veku, a tak po strate partnera ostávajú dlhodobo samy.
Tichá revolúcia domácností
Žiť sám už dávno nie je synonymom pre osamelosť. Mnohí si vyberajú tento spôsob života dobrovoľne – kvôli slobode, súkromiu, nezávislosti.
No fakt, že jednočlenné domácnosti sú dnes najčastejším typom bývania v EÚ, je výraznou spoločenskou zmenou. A ako ukazujú čísla, je to trend, ktorý len tak neustane.
Na Slovensku možno zatiaľ žijeme inak. Ale otázka do budúcna znie – dokedy?

