Lietadlo typu Tupolev Tu-154M smerovalo 10. apríla 2010 z Varšavy do ruského mesta Smolensk na spomienkovú udalosť k 70. výročiu katyňského masakru – masových popráv poľských dôstojníkov sovietskym režimom na príkaz Josifa Stalina.
Na palube boli aj príbuzní obetí tejto tragickej kapitoly poľsko-ruských dejín.
Medzi pasažiermi bol aj vtedajší poľský prezident Lech Kaczyński (60), prvá dáma Maria Kaczyńska, guvernér Národnej banky Poľska, náčelníci generálneho štábu, poslanci a vysokí vojenskí predstavitelia.
Všetci zahynuli.
Dramatické okolnosti pristátia
Počasie sa rýchlo zhoršovalo už pri odlete z Varšavy. Nad letiskom v Smolensku sa vznášala hustá hmla, ktorá obmedzovala viditeľnosť na nebezpečných 200 metrov.
Napriek výstrahám ruských riadiacich letovej prevádzky, ktorí odporúčali presmerovanie na iné letisko, sa kapitán Arkadiusz Protasiuk (36) rozhodol vykonať pokus o pristátie.
„Ak to bude v poriadku, pokúsime sa o pristátie, ak budú podmienky zlé, opäť vystúpame a urobíme ďalší okruh,“ zaznelo z kabíny pilota. Všetko však nasvedčuje tomu, že posádka si neuvedomila, že letí príliš nízko.
Nahrávky odhaľujú posledné minúty
Záznam z hlasového záznamníka odhaľuje, že výstražný systém lietadla opakovane upozorňoval: „Pozor, terén pred nami“, „Stúpajte!“.
Riadiaca veža opakovane žiadala lietadlo, aby nabralo výšku – podľa pôvodného plánu kapitána. No bolo už neskoro.
Tesne pred nárazom jeden z členov posádky, ktorého identita nie je známa, zrejme pochopil neodvratnosť osudu. Jeho posledné zaznamenané slová boli jediné, no výrečné: „Do p***!“
O 10:40 lietadlo narazilo do stromov, prevrátilo sa a zrútilo neďaleko dráhy.
Náraz bol taký silný, že podľa vyšetrovateľov všetci na palube zomreli okamžite. Vrak lietadla následne zachvátil požiar.
Spory, teórie a vyšetrovanie
Havária rozpútala roky trvajúce politické a spoločenské spory. Poľsko a Rusko si navzájom kládli vinu.
Rusko odmietlo vydať vrak lietadla Poľsku, čo výrazne sťažilo vyšetrovanie. To prispelo k vzniku mnohých konšpiračných teórií.
Správy poľských aj ruských leteckých vyšetrovateľov sa zhodli, že haváriu spôsobila ľudská chyba posádky v kombinácii s hustou hmlou.
Nezistili sa dôkazy o sabotáži.
Napriek tomu v roku 2022 poľská vládna komisia zverejnila správu, podľa ktorej za haváriu nesie zodpovednosť Rusko. Tvrdila, že pád lietadla bol výsledkom „nelegálneho zásahu ruskej strany“.
Rusko túto verziu odmietlo a poprelo, že by pochybenie riadiacich letovej prevádzky prispelo k tragédii.
Výzva k zmiereniu
Pri príležitosti 15. výročia tragédie, v apríli 2025, zverejnil poľský premiér Donald Tusk výzvu na zmierenie. Na platforme X napísal:
„Pamiatka na smolenskú katastrofu a jej obete by nás už nemala rozdeľovať. Obnova vzájomnej úcty a spolupatričnosti je možná a nevyhnutná, hoci zostáva nesmierne náročná. Skúsme to. Je to pocta, ktorú si zaslúžia. Česť ich pamiatke.“
Čítajte viac Tajné kódy pilotov a letušiek: Čo znamená Adam, Pan-Pan, či 300? A ktoré z nich skutočne nechcete počuť naživo? 
Čítajte viac Chystáte sa do Dubaja? Pozor na 3 podmienky, inak vás rovno vysadia z lietadla 
Čítajte viac Svet šokovala smrť v lietadle počas turbulencií. Môže sa to stať aj vám?