Áno, Japončina vedie rebríček s priemernou rýchlosťou 7,84 slabiky za sekundu.
Japonci rozprávajú rýchlo, no zaujímavé je, že napriek tejto rýchlosti nie sú informácie v ich jazyku „komunikované“ efektívnejšie.
Japončina má totiž relatívne nízku informačnú hustotu – to znamená, že veľa slabík vyjadruje relatívne málo obsahu.
Preto potrebujú hovoriť rýchlo, aby povedali to isté, čo by napríklad Nemec zvládol pomalšie, ale presnejšie.
Rebríček podľa rýchlosti hovorenia (v slabikách za sekundu)
1. | Japončina |
2. | Španielčina |
3. | Fínčina |
4. | Taliančina |
5. | Kórejčina |
6. | Turečtina |
7. | Francúzština |
8. | Angličtina |
9. | Nemčina |
10. | Maďarčina |
Rýchlosť vs. Informačná hustota
Podstatná poznámka: rýchlosť hovorenia nie je to isté ako efektivita komunikácie.
Výskum ukázal, že jazyky s vyššou rýchlosťou majú zvyčajne nižšiu informačnú hustotu.
A naopak – napríklad nemčina alebo mandarínska čínština sa síce hovoria pomalšie, ale obsahujú viac informácií na slabiku.
Napríklad angličtina má informačnú hustotu okolo 1,08 bitu na slabiku, zatiaľ čo Japončina len 0,74 bitu.
Ktorý jazyk je teda „najefektívnejší“?
Keď sa vezme do úvahy kombinácia rýchlosti hovorenia a informačnej hustoty, tak všetky jazyky komunikujú približne rovnaké množstvo informácií za časovú jednotku – okolo 39 bitov za sekundu.
To je zaujímavý evolučný kompromis: jazyk sa prispôsobuje ľudskému mozgu tak, aby sme stíhali porozumieť.
Jazyk ako kultúrny odtlačok
Rýchlosť hovorenia tiež do istej miery odráža kultúrne normy. Vysokorýchlostné jazyky, ako španielčina či taliančina, sú často súčasťou živých, expresívnych kultúr.
Pomalšie jazyky, ako nemčina či mandarínska čínština, kladú väčší dôraz na presnosť, štruktúru a zrozumiteľnosť.
Ak cestujete do Japonska alebo Španielska a máte pocit, že vám domáci „rozprávajú do ucha ako samopal“, nie ste v tom sami.
Nie ste pomalí – len vaše uši ešte nie sú naladené na slabičnú rýchlostnú dráhu.
Ako je na tom slovenčina?
Slovenčina nebola zahrnutá v štúdii Christophea Coupea a kol. z roku 2019, ktorá analyzovala rýchlosť hovorenia a informačnú hustotu v 17 jazykoch. Preto nemáme presné údaje o počte slabík za sekundu pre slovenčinu z tejto konkrétnej štúdie.
Avšak na základe podobností so susednými jazykmi môžeme odhadnúť, že slovenčina patrí medzi jazyky so strednou až vyššou rýchlosťou hovorenia.
Napríklad čeština, ktorá je veľmi blízka slovenčine, má priemernú rýchlosť hovorenia približne 6,0 slabík za sekundu.
Pre porovnanie, angličtina má približne 6,19 slabík za sekundu a nemčina 5,97 slabík za sekundu.
Tieto údaje naznačujú, že slovenčina by mohla mať podobnú rýchlosť hovorenia ako čeština, teda okolo 6,0 slabík za sekundu.
Samozrejme, presné údaje by vyžadovali samostatnú štúdiu zameranú na slovenčinu.


