Kým niektorí snívajú o pokojnom živote na pláži v Austrálii alebo o úniku na loď uprostred krízy životných nákladov, Julia „Butterfly“ Hill si zvolila netradičnejší spôsob úteku zo systému – vyliezla na obrovský strom a zostala tam takmer dva roky.
Od 10. decembra 1997 žila vo výške približne 55 metrov na starobylom sekvojovci, známom ako Luna, v severnej Kalifornii.
Nebol to žiadny bohémsky výstrelok – bol to akt ekologického protestu.
Ako sa z autonehody stala ekologická rebélia
Po vážnej autonehode sa Julia dostala do mesta Eureka, kde sa citovo prepojila s miestnym sekvojovým pralesom.
Keď sa dozvedela, že spoločnosť Pacific Lumber Company plánuje vyrúbať viac než 1000 rokov starý strom Luna, rozhodla sa konať. Spolu s dvoma ďalšími aktivistami začala tzv. „tree-sit“ protest, teda dlhodobý pobyt na strome.
Život medzi vetvami: ako prežila 738 dní vo výške
Julia počas protestu žila na dvoch plošinách s rozmermi približne 1,8 × 1,8 metra, zakrytých plachtou, ktorá ju chránila pred dažďom a vetrom – aspoň symbolicky.
Denné potreby jej zabezpečovali priatelia, ktorí jej lanovým systémom dopravovali jedlo, vodu a zásoby.
Denník San Francisco Chronicle v tom čase uviedol: „Počas dvoch rokov na strome nebola Julia nikdy naozaj suchá.“
Psychologický nátlak a odhodlanie
Spoločnosť sa ju pokúšala znechutiť – nasadila ochranku pod strom, vyrúbala okolitú zeleň a v blízkosti lietali vrtuľníky.
Napriek tomu sa Julia odmietla vzdať. Zostala na strome až do 23. decembra 1999, kedy dosiahla právnu dohodu s firmou.
Víťazstvo: dohoda, ktorá zachránila Lunu
Hill a spoločnosť Pacific Lumber podpísali tzv. „Luna Preservation Agreement“ – dohodu o ochrane stromu.
Tá zaručila, že Luna zostane stáť spolu so všetkými stromami v okruhu 60 metrov. Už vyrúbané stromy však zostali majetkom spoločnosti.
Firma nakoniec v roku 2007 zbankrotovala.
Stromy: 1 – Ťažobný biznis: 0.
Inšpirácia pre Európu
Hill sa stala celosvetovým symbolom nenásilného odporu a ekologickej odvahy.
Jej čin je pripomienkou toho, že ochrana prírody nie je len o petíciách, ale niekedy aj o osobnej obeti – aj keby to znamenalo spať takmer dva roky v korunách stromov.


