Nové projekcie OECD ukazujú drsnú realitu: priemerný dôchodkový vek v EÚ má do roku 2060 vystúpiť na takmer 67 rokov, pričom niektoré krajiny sa priblížia k hranici 70 rokov alebo ju dokonca prekonajú.
Aké miesto v tomto scenári zaujme Slovensko a čo to znamená pre našu budúcnosť?
Lídri v predlžovaní pracovného života: Komu hrozí dôchodok v 74 rokoch?
Najvýraznejším priekopníkom v predlžovaní pracovného života je Dánsko, kde sa očakáva, že dôchodkový vek dosiahne neuveriteľných 74 rokov.
Bude to najvyšší vek odchodu do dôchodku v Európe v polovici storočia.
Ani ďalšie krajiny nezaostávajú: Taliansko a Estónsko sa blížia k hranici 71 rokov, zatiaľ čo v Holandsku, Švédsku a na Cypre by mali ľudia pracovať do 70 rokov.
Tieto čísla znejú alarmujúco, no sú priamym dôsledkom zvyšujúcej sa dĺžky života a snahy udržať verejné dôchodkové systémy nad vodou.
Zaujímavým prípadom je Turecko, ktoré v súčasnosti patrí k štátom s najnižším dôchodkovým vekom (ženy môžu ísť do dôchodku v 49, muži v 52 rokoch).
Práve tu sa však očakáva najprudší nárast: o 13 rokov pre mužov a o 14 rokov pre ženy, čo naznačuje obrovské reformy, ktoré krajinu čakajú.
Súčasná realita a miznúce rodové rozdiely
Kde sa nachádza Európa dnes? K roku 2022 je priemerný dôchodkový vek v EÚ 64,7 roka pre mužov a 63,8 roka pre ženy.
Už teraz majú škandinávske krajiny, Spojené kráľovstvo, Nemecko a Portugalsko dôchodkový vek nad 65 rokov. Naopak, štáty ako Rakúsko a Poľsko stále umožňujú ženám odísť do dôchodku už v 60 rokoch.
Tento rodový rozdiel, typický pre mnohé postkomunistické krajiny, sa však do roku 2060 výrazne zmenší, keďže aj tieto krajiny budú musieť dôchodkový vek zvyšovať.
A kde je v tom všetkom Slovensko? Hoci konkrétne údaje pre Slovensko nie sú v tomto prehľade OECD explicitne uvedené, ako členský štát EÚ čelí podobným demografickým výzvam.
V súčasnosti je dôchodkový vek na Slovensku dynamický a závisí od počtu vychovaných detí, ale pre generácie, ktoré nastupujú na trh práce, sa očakáva jeho postupné zvyšovanie, aby sa udržala udržateľnosť dôchodkového systému, podobne ako vo väčšine krajín EÚ.
Je pravdepodobné, že sa budeme približovať európskemu priemeru a hranica 67 rokov do roku 2060 sa stane realitou aj pre nás.
Prečo musíme pracovať dlhšie? Demografia a obavy z chudoby
Hlavnou hnacou silou týchto dôchodkových reforiem je kombinácia faktorov, ktoré menia tvár Európy:
- Rastúca dĺžka života: Ľudia žijú dlhšie a aktívnejšie, čo znamená, že štát musí vyplácať dôchodky po dlhšiu dobu.
- Demografické zmeny: Klesá pôrodnosť a stúpa podiel starších ľudí. Jednoducho pribúda dôchodcov a ubúda pracujúcich, ktorí by systém financovali.
- Finančný tlak na verejné dôchodkové systémy: Bez reforiem by existujúce systémy neboli schopné plniť svoje záväzky.
Tieto zmeny sú nevyhnutné, no prinášajú aj vážne obavy. V mnohých krajinách EÚ nahrádzajú dôchodky menej ako 50 % zárobkov dosiahnutých ku koncu kariéry.
To vedie k rastúcim obavám z chudoby v starobe.
Ak budeme pracovať dlhšie, ale náš dôchodok nám stále nebude stačiť na dôstojný život, celá myšlienka „zaslúženého odpočinku“ dostáva trpkú príchuť.
Čítajte viac Tu je 10 krajín, kde žije najviac single ľudí 
Čítajte viac Desať najväčších ostrovov sveta: Prvé je Grónsko, Veľká Británia je až 9. Čo je medzi tým? 
Čítajte viac Dva krát 10 najväčších krajín sveta: Rozlohou verzus počtom obyvateľov. Majú tieto rebríčky niečo spoločné?