Nad vchodom do tohto niekdajšieho hradu, kaštieľa a v súčasnosti zámku v Hlohovci, je vystavených niekoľko erbov. Zaujme najmä jeden z nich – nahá žena na modrom pozadí vyrastajúca z koruny s dlhými blond vlasmi a s korunou na hlave. Pátrali sme, koho erb to je a koho zobrazuje. Dodatočne nám to pomohli zistiť zamestnanci Mestského kultúrneho centra a Vlastivedného múzea v Hlohovci vďaka článku Mgr. Petra Novosedlíka, historika, ktorý sa venuje aj heraldike.
Foto: Bianka Stuppacherová
Erb so sporo odetou kráskou patrí rodu Forgáčovcov (boli vlastníkmi tohto niekdajšieho hradu v 17. storočí). Zohrávali významnú úlohu v politických, vojenských a cirkevných dejinách Uhorska a značná časť ich majetkov bola aj na území dnešného Slovenska. K erbu sa viažu dve rôzne povesti, jedna romantickejšia ako druhá:
Prvá povesť súvisí s osobou Žigmunda Forgáča (žil cca 1560–1621). Raz na poľovačke v doline Tuhárskeho potoka (tečie blízko Haliča) uvidel vychádzať z potoka prekrásnu nahú ženu. Keď na ňu zavolal, žena sa dala na útek a gróf ju začal prenasledovať. Keď ju mal takmer na dosah, premenila sa na srnku a vbehla do hustého lesa. Hľadal ju ešte tri dni a tri noci, ale ubzikla mu. A tak ju dal zobraziť aspoň na rodinnom erbe (čo na to povedala manželka, nie je známe).
Foto: Bianka Stuppacherová
Podľa inej legendy je táto postava portrétom kráľovnej Márie (mala vládnuť v rokoch 1382–1387). Kedysi dávno vládla v uhorskej zemi mladá kráľovná, proti ktorej zosnovali nespokojní uhorskí páni povstanie. Keď sa dozvedeli, že odišla na svoj letný hrádok, vybrali sa za ňou a chceli v noci prepadnúť jej sídlo. Jeden zeman, ktorého vyžrebovali, sa mal v noci tajne dostať do hrádku a zavraždením kráľovnej dať povel na odboj. Za svetla mesačnej noci sa priplazil k hrádku, vyšplhal po stromoch na cimburie a otvoreným oknom vnikol do kráľovninej spálne. Šramot však kráľovnú prebudil, vyskočila z lôžka tak, ako bola, bez šatstva a postavila sa pred útočníka. Zeman, oslnený jej krásou a nahotou, ostal ako počarovaný. Zahodil dýku, padol na kolená a prosil ju o odpustenie. Potom ju požiadal, aby ušla, lebo ozbrojení sprisahanci už obkľúčili hrádok. Kráľovná, dojatá zemanovým vyznaním, utiekla s ním tajnou chodbou. Keď sa dostala do bezpečia, poslala proti vzbúrencom vojsko. Neskôr sa zriekla trónu a zobrala si za manžela zemana, svojho záchrancu. Ten, povýšený medzi vyššiu šľachtu a s rodovým menom Forgáč, dostal do znaku obraz kráľovnej tak, ako ju po prvýkrát zbadal onej osudnej noci v jej letnom sídle. A žili šťastne, až kým nepomreli.
Tak, ktorá povesť sa vám viac páči?
Foto: Bianka Stuppacherová
Od roku 1720 až do 1945 patril hrad Erdödyovcom. S ich menom je spojená prestavba pôvodného hradu na barokový zámok. Keď sa do mesta dostali sovietske vojská, bola na zámku zriadená vojenská nemocnica. Po ich odchode tam určitý čas sídlila posádka česko-slovenskej armády a až potom, od roku 1951, chovanci výchovného ústavu pre mládež, pričom ich tam podľa niekdajšej riaditeľky žilo 120 až 150! Keď sa reedukačné centrum odsťahovalo, hlohovský zámok bol nevyužitý a chátral až do roku 2014. Do jeho postupnej rekonštrukcie sa postupne pustilo mesto Hlohovec aj dobrovoľníci z občianskeho združenia.
Od júna 2019 je zámok prístupný pre verejnosť s tým, že je tam zrekonštruované prvé a tretie nadzemné podlažie. Druhé je sprístupnené cez mobilnú aplikáciu ako virtuálna prehliadka, vďaka ktorej si návštevníci môžu vytvoriť predstavu o zariadení miestností v čase, keď ho obývali členovia rodu Erdödyovcov. Mimochodom, keď si pozriete niektoré kachličky, je jasné, akú mali niekdajší „chlapci v polepšovni“ kúpeľňu. Možno to urobí dojem na vaše neposlušné deti… Renesančná zámocká pivnica síce nebola pôvodne vínnou pivničkou, ale skladiskom potravín, dnes sa však často využíva ako univerzálny priestor na recepcie či ochutnávku vín tohto vinárskeho regiónu.
Foto: Bianka Stuppacherová
Hlohovský zámok je pre dnešnú mládež možno unikátny aj v tom, že z jeho okien dovidíte na atómovú elektráreň Jaslovské Bohunice a takisto na leopoldovskú väznicu. Zoberte si ďalekohľad, ak by ste si tento výhľad chceli preštudovať podrobnejšie. Vašich potomkov to možno zaujme ešte viac ako originálne benátske zrkadlo alebo staré historické kachle. Mimochodom, v smere na juhozápad z neho pri dobrom počasí možno zazrieť aj 60 km vzdialenú Bratislavu.
A ešte čosi: Tak hrad, zámok či kaštieľ? Je to jedna z najväčších stavieb tohto typu na Slovensku, ktoré premenili z hradu na kaštieľ. Celý obvodový plášť je murivom stredovekého hradu, do ktorého boli doslova implantované priestory renesančného kaštieľa. A ani na jednom hrade či kaštieli sa nezachovalo také množstvo dekoratívnych komínov ako na Hlohovskom zámku! Skúste ich zrátať!
Foto: Bianka Stuppacherová
Pozrieť si môžete aj Empírové divadlo, v ktorom údajne koncertoval Beethoven. Scénku o histórii divadla výletníkom vtipne zahrá Tomáš Kramár a je veľmi vydarená. Dobrý nápad, ako zaujímavým spôsobom podať históriu a priblížiť ju aj tým, ktorí dejepis v škole zrovna neobľubovali.
Hlohovský zámok, Empírové divadlo a tiež Hvezdáreň a planetárium v Hlohovci
…môžete navštíviť aj v rámci pravidelných výletov z Piešťan autobusmi HOP&CHILL. Výletné autobusy s týmto názvom budú až do novembra dvakrát mesačne voziť návštevníkov Piešťan za zážitkami po regióne, pričom výlet do Hlohovca sa začína popoludní a končí o 18.hodine, aby napr. hostia kúpeľov stihli večeru. Jeho súčasťou je návšteva zámku, Empírového divadla, zámockého parku, ochutnávka vín a na záver návštevníci zavítajú do planetária. Najobľúbenejšia časť pre výletníkov bude iste ochutnávka vína. Len si nesmú dať priveľa, aby potom v planetáriu, s hlavou vyvrátenou nahor, na kupolu plnú hviezd, pri výklade o jednotlivých súhvezdiach, nezaspali.
Viac informácií nájdete TU.
