Zatiaľ čo niektoré krajiny sú vnímané ako bezpečné prístavy, iné, na prvý pohľad pokojné, sú prekvapivo vysoko v rebríčku vnímaného zločinu.
A čo je najšokujúcejšie? Ukrajina, krajina zmietaná vojnou, sa umiestňuje prekvapivo vysoko nad viacerými západnými demokraciami.
Francúzsko a Belgicko na čele rebríčka
Na čele rebríčka vnímaného zločinu, čo znamená, že obyvatelia sa tam cítia najmenej bezpečne, stoja dve západné európske krajiny: Francúzsko a Belgicko.
Ich rušné mestské centrá čelia výzvam spojeným s policajnou prácou a integráciou rôznorodých populácií.
Hoci sú to prosperujúce krajiny, vnímanie bezpečnosti obyvateľmi je nízke, čo naznačuje problémy, ktoré presahujú len štatistiky.
Rebríček pokračuje krajinami ako Bielorusko, Írsko, Spojené kráľovstvo, Švédsko, Taliansko, Ukrajina, Grécko, Moldavsko, Albánsko a Malta.
A práve tu začínajú tie najväčšie prekvapenia.
Ukrajina – bezpečie uprostred vojny?
Vnímanie bezpečnosti na Ukrajine je pre mnohých šokujúce.
Kým sa krajina už roky zmieta v plnohodnotnej vojne, v rebríčku vnímaného zločinu sa umiestňuje pod Francúzskom, Belgickom, Írskom, Spojeným kráľovstvom či Švédskom.
Konkrétne, Ukrajina je nad Gréckom, Moldavskom, Albánskom a Maltou.
Hoci samotná vojna prináša nepredstaviteľné nebezpečenstvo, toto umiestnenie odráža vnútorné vnímanie každodennej kriminality obyvateľmi.
Ako je to možné? Jedným z faktorov môže byť sústredenie sa na väčšie hrozby. Keď čelíte existenčnému ohrozeniu, bežná kriminalita (ako krádeže či napadnutia) sa môže javiť ako menší problém.
Okrem toho, vojnový stav môže viesť k posilneniu policajných zložiek a k zníženiu bežnej kriminality v niektorých oblastiach, prípadne k tomu, že sa o nej menej reportuje.
Na druhej strane, krajiny ako Švédsko, ktoré sú často vnímané ako veľmi bezpečné, sú prekvapivo vysoko v rebríčku vnímaného zločinu (nad Ukrajinou).
To môže súvisieť s vysokou transparentnosťou v nahlasovaní zločinov, ale aj so spoločenskými zmenami, ktoré ovplyvňujú vnímanie bezpečnosti, ako sú napríklad problémy s integráciou či nárast gangovej kriminality v niektorých oblastiach.
A čo Slovensko?
Slovensko sa v rebríčku vnímaného zločinu umiestňuje na skvelom 29. mieste (index 31.0), čo znamená, že patrí medzi krajiny, kde sa ľudia cítia najviac bezpečne. Sme na tom lepšie ako napríklad:
- Nemecko (16. miesto, 39.6)
- Rusko (17. miesto, 38.4)
- Španielsko (19. miesto, 37.2)
Sme tiež bezpečnejší v porovnaní s krajinami ako Severné Macedónsko, Bosna a Hercegovina, Kosovo, Lotyšsko, Bulharsko, Čierna Hora či Luxembursko.
Naše umiestnenie naznačuje, že napriek rôznym spoločenským výzvam sa občania Slovenska cítia v bežnom živote pomerne bezpečne.
Tento pocit môže prameniť z nižšej miery násilnej kriminality v porovnaní so západnými metropolami, silnejších komunitných väzieb a možno aj z menej výrazných problémov s integráciou veľkých migračných skupín v mestských centrách, ktoré trápia Francúzsko či Belgicko.
Čo hovoria čísla a čo je v pozadí vnímania bezpečnosti?
Je dôležité si uvedomiť, že Numbeo's Crime Index nie je rebríček skutočnej kriminality, ale vnímanej kriminality a pocitu bezpečia obyvateľov. Tento pocit je ovplyvnený mnohými faktormi:
- Mediálna prezentácia: Ak médiá často informujú o zločine, aj keď je jeho celková miera nízka, môže to viesť k zvýšenému pocitu nebezpečenstva.
- Sociálno-ekonomické faktory: Chudoba, nezamestnanosť a sociálna nerovnosť môžu zvyšovať vnímanie kriminality, aj keď sa priamo neprejavia v štatistikách.
- Migrácia a integrácia: Rýchle demografické zmeny a problémy s integráciou môžu viesť k napätiam a pocitu neistoty u časti obyvateľstva.
- Dôvera v políciu a súdnictvo: Ak ľudia nedôverujú schopnosti štátu ochrániť ich alebo potrestať páchateľov, ich pocit bezpečia klesá.
- Urbanizácia: Vo veľkých mestách je prirodzene vyššia koncentrácia ľudí a anonymita, čo môže prispievať k vyššiemu vnímaniu kriminality.
Výsledky Numbeo’s Crime Index nám poskytujú fascinujúci pohľad na to, ako sa mení vnímanie bezpečnosti v Európe.
Ukazujú, že pocit ohrozenia nie je vždy priamo úmerný reálnym štatistikám kriminality, ale je komplexným odrazom spoločenských, ekonomických a politických zmien.
A zatiaľ čo svet prekvapuje Ukrajina svojím umiestnením, Slovensko si udržiava pozíciu relatívne bezpečnej krajiny, kde sa ľudia necítia v každodennom živote ohrození tak ako inde.