Bari: viac než len „štartovacia destinácia“
Do Bari som priletela s veľkým očakávaním a ešte väčšou radosťou. Tešila som sa na more, jedlo a na to, že konečne zažijem juh Talianska mimo veľkých miest. Staré mesto (Bari Vecchia) má atmosféru, ktorú som si hneď obľúbila. Úzke uličky, biely kameň, bielizeň natiahnutá medzi domami a večerný ruch, kde sa mieša vôňa pizze, cigaretového dymu a mora.
Za pár hodín som si zvykla na to, že nikto sa nikam neponáhľa. Sadla som si na víno na Piazza Mercantile, objednala si focacciu (ktorá bola mimochodom výborná) a len tak pozorovala ľudí. Čo ma potešilo – v Bari som nemala problém platiť kartou Visa, aj v menších podnikoch či kaviarňach.
Polignano a Mare: mesto nad morom
Do Polignana som išla vlakom. Cesta z Bari trvá približne 30 minút a je to úplne bez stresu.
Foto: Pravda
Mestečko je malé, ale veľmi fotogenické – postavené na útesoch priamo nad morom. Najznámejšie miesto je Lama Monachile, malá pláž medzi skalami. Vyzerá presne ako na fotkách, len v skutočnosti je ešte krajšia.
Prešli sme si staré mesto, dali si kávu s výhľadom a neskôr obed v malej trattorii. Čerstvé ryby, domáce víno a žiadne prehnané ceny. Ak máš čas, určite si zájdi aj k vyhliadkam nad morom – sú ľahko dostupné pešo a výhľady na more stoja za to.
Matera: miesto, kde máš pocit, že si v inom svete
Materu som poznala len z fotiek. Ale realita bola… intenzívnejšia. Bol to pre mňa jeden z vrcholov výletu. Išla som autobusom. Lístok si môžeš kúpiť pohodlne kartou online, priamo na stanici v okienku alebo v automate.
Foto: Pravda
Mesto je zapísané v UNESCO a oprávnene. Je vytesané do skál a pôsobí ako niečo medzi ruinami a rozprávkou. Pôsobí úplne inak ako čokoľvek, čo som doteraz v Taliansku videla.
Strávila som tu niekoľko hodín, len som chodila po schodoch, objavovala výhľady, vošla do jaskynných kostolov a dala si obed na kamennej terase. Matera má inú atmosféru než zvyšok Apúlie – pôsobí ticho, premýšľavo. Ale presne to som v strede cesty potrebovala.
Foto: Pravda
Alberobello: ako z rozprávky
Alberobello sme spojili s návštevou Matery. Celý výlet sa dá zvládnuť za jeden deň. Mestečko je známe svojimi „trulli“ – bielymi kamennými domčekmi s kužeľovitými strechami. Vyzerajú ako z rozprávky, ale v skutočnosti sú to normálne domy, kde ľudia stále bývajú. Celé centrum nimi doslova žije.
Foto: Pravda
Turistov je tu viac, ale atmosféra je stále veľmi milá. Prešla som si hlavné štvrte Rione Monti a Aia Piccola, nakúpila drobnosti v rodinných obchodoch a dala si výborné espresso v kaviarni s výhľadom na strechy.
Ak sa chceš vyhnúť davom, stačí odbočiť z hlavnej ulice a chvíľu sa túlať mimo centra – stále budeš medzi trulli, len v tichu. Tento výlet je skvelý najmä na dopoludnie alebo skoré popoludnie, pokojne ho zvládneš aj s cestou z Bari.
Miesta, ktoré si ma získali nenápadne
Na celej ceste ma najviac prekvapilo, ako málo som toho musela plánovať. Všetko fungovalo – doprava bola spoľahlivá, platby kartou Visa úplne bežné a ľudia ochotní pomôcť, aj keď som nevedela po taliansky viac než pár slov.
Apúlia je ideálna pre tých, ktorí chcú vidieť „iné Taliansko“ – menej okázalé, ale plné života, dobrého jedla a krásnych miest. Neľutujem ani minútu a viem, že sa sem ešte vrátim. Možno opäť spontánne. Možno len tak.
