Počas tohto procesu tankovacie lietadlo prečerpáva palivo do iného lietadla za letu, čo mu umožňuje pokračovať v misii bez nutnosti pristátia.
Tým sa dramaticky predlžuje prevádzkový dosah a zvyšuje efektivita, čo môže byť rozhodujúce, keď záleží na každej minúte strávenej vo vzduchu.
Používajú sa dva hlavné spôsoby:
- Systém pevného ramena (flying boom): Tuhé rameno sa zasunie priamo do palivového otvoru prijímajúceho lietadla. Tento systém je rýchlejší a je často uprednostňovaný v letectve USA.
- Systém hadice a koša (hose-and-drogue): Prijímajúce lietadlo sa pripája k pružnej hadici s kónickým „košom“. Tento systém sa často používa v letectve NATO a je flexibilný pre rôzne typy lietadiel.
Obidva spôsoby si vyžadujú mimoriadnu presnosť od pilotov a bezchybnú koordináciu medzi posádkami.
Dokonca aj drobné chyby môžu byť pri vysokých rýchlostiach a malých vzdialenostiach nebezpečné.
Každé tankovanie je precízne naplánované a vykonané, čo je dôkazom spojenia pokročilej technológie, zručností a dôkladného výcviku.
Táto technika, vyvinutá v 20. rokoch 20. storočia a neustále zdokonaľovaná, sa dnes používa v ozbrojených silách po celom svete, napríklad v lietadlách Boeing KC-135 a Airbus A330 MRTT.
Okrem bojového nasadenia je letecké tankovanie dôležité aj pre humanitárne a transportné misie v ťažko dostupných oblastiach, kde umožňuje doručenie zásob a pomoci bez potreby pristátia.
Extrémna spotreba: Prečo stíhačka doslova „žerie“ palivo?
Spotreba paliva moderných stíhačiek sa nedá porovnať s dopravnými lietadlami. Je to preto, že ich motory pracujú pri oveľa vyšších výkonoch a sú navrhnuté na rýchlosť a manévrovateľnosť, nie na efektivitu.
V porovnaní s tonami paliva za hodinu u dopravných lietadiel, stíhačky spotrebujú tisíce litrov paliva za minútu, a to najmä pri použití prídavného spaľovania, tzv. forsáže (afterburner).
Spotreba v rôznych letových režimoch
- Bežný let (cestovná rýchlosť): Stíhačky ako F-16 Fighting Falcon alebo Eurofighter Typhoon spália za hodinu letu približne 2 500 až 5 000 litrov paliva. To sa však dramaticky mení v závislosti od výšky a rýchlosti.
- Vzlet a stúpanie: Počas vzletu a prudkého stúpania, keď motor pracuje na plný výkon, môže spotreba paliva dosiahnuť až 18 000 litrov za hodinu.
- Prídavné spaľovanie (forsáž): Toto je najnáročnejší režim, pri ktorom sa spotreba paliva prudko zvyšuje. Keď pilot zapne forsáž, aby dosiahol nadzvukovú rýchlosť, spotreba môže vyskočiť na viac ako 400 litrov za minútu. To znamená, že za desať minút použitia forsáže môže stíhačka spáliť toľko paliva, koľko menšie dopravné lietadlo spotrebuje na hodinovom lete. Z tohto dôvodu sa forsáž používa len na krátky čas, napríklad na únik, prekonanie nadzvukovej rýchlosti alebo počas prenasledovania.
Predstavte si, že moderná stíhačka má palivovú kapacitu približne 8 000 litrov. Ak by pilot nepretržite používal forsáž, palivo by minul za menej ako 20 minút.
Preto je tankovanie vo vzduchu pre stíhačky absolútne nevyhnutné. Bez neho by bol ich dolet extrémne obmedzený a väčšina misií by bola neuskutočniteľná.
Ako sa počíta spotreba paliva na diaľkových letoch
Spotreba paliva pri veľkých lietadlách, ako sú napríklad Boeing 777 alebo Airbus A350, sa nepočíta na „litre na 100 km“, ale skôr na kilogramy za minútu letu.
Je to z dôvodu, že hmotnosť paliva sa počas letu neustále znižuje, a tým klesá aj celková hmotnosť lietadla, čo ovplyvňuje jeho efektivitu.
V priemere je spotreba paliva na cestovnej rýchlosti približne 1,5 až 2 tony paliva za hodinu.
Je dôležité mať na pamäti, že spotreba sa líši v závislosti od typu lietadla, jeho hmotnosti (počtu cestujúcich a nákladu), letovej trasy a poveternostných podmienok.
Spotreba paliva na najdlhších komerčných letoch
Aby ste si to vedeli predstaviť, pozrime sa na najdlhšie nonstop lety na svete:
- Singapur – New York (Newark): Tento let na palube Airbusu A350–900ULR (Ultra Long Range) trvá približne 18 hodín. Na takúto trasu je potrebných odhadom 100 až 120 ton paliva. Ide o extrémne optimalizovaný let, kde každá tona paliva a váha navyše hrajú rolu. Lietadlo v podstate spaľuje palivo z celého nákladu nádrží, aby dokončilo misiu.
- Auckland – Dauha: Let na trase z Nového Zélandu do Kataru trval takmer 18 hodín a obsluhoval ho Boeing 777–200LR. Spotreba na takomto lete sa pohybovala okolo 110 ton paliva.
Pre porovnanie:
- Krátky let z Viedne do Londýna (približne 2 hodiny letu) spáli 1–2 tony paliva.
- Let na strednú vzdialenosť, ako napríklad z Paríža do Dubaja (približne 6 hodín), spotrebuje približne 30 až 40 ton paliva.
Čítajte viac Toto že je jazero? Tyrkysový zázrak volajú európske Maldivy, zložením pripomína Mars 
Čítajte viac Najväčší rivali Airbus a Boeing: Čo majú spoločné a v čom je ktorý lepší? 
Čítajte viac Najzabudnutejší región Európy? Možno nadišiel čas na "neturistické" zážitky
