Tieto šokujúce čísla sa spájajú so 118-metrovou superjachtou Launchpad, ktorá patrí generálnemu riaditeľovi spoločnosti Meta, Markovi Zuckerbergovi, a je nielen symbolom extrémneho bohatstva, ale aj kontroverzií spojených s environmentálnym dopadom.
Jachta, ktorej hodnota sa odhaduje na približne 300 miliónov USD, je stelesnením luxusu a inžinierstva.
Avšak jej prevádzka odhaľuje rozsah, v akom superbohatí konzumujú zdroje planéty.
Loď, ktorá pije naftu ako pre mesto
Súčasťou lode Launchpad, ktorá bola postavená holandskou lodenicou Feadship, sú štyri obrovské dieselové motory MTU 20V 4000 M93L. Tie sú navrhnuté na výkon, nie na efektivitu.
Pri optimálnej plavbe dokáže jachta spáliť viac ako 3785 litrov nafty za hodinu.
Za hodinu plavby vypustí do atmosféry približne 40 ton oxidu uhličitého (CO₂) – to je ekvivalent 630 priemerných rodinných áut jazdiacich súčasne.
Takáto hodinová spotreba je porovnateľná so spotrebou vykurovacieho oleja 423 rodinných domov za celý deň, čo ukazuje astronomický rozdiel medzi bežnou a ultra-luxusnou spotrebou.
Epické, ale nákladné cesty
Prípad cesty na Tahiti dokonale ilustruje, aké extrémne sú náklady na palivo pri dlhých plavbách.
Jedna z ciest, ktorú jachta Launchpad absolvovala do Tichomoria, aby Zuckerberg mohol surfovať na väčších vlnách (no nakoniec si to rozmyslel), si vyžiadala spotrebu až 676 800 litrov nafty.
Táto jedna cesta uvoľnila do atmosféry približne 2 107 metrických ton CO₂. Na kompenzáciu takého množstva emisií by bolo potrebných, aby po celý rok pohlcovalo oxid uhličitý 35 000 dospelých stromov.
Iné prepočty ukazujú, že za približne deväť mesiacov prevádzky spotreboval Launchpad viac ako dva milióny litrov nafty, čo viedlo k emisii 5 300 ton CO₂.
Kontroverzia a pokrytectvo
Vlastníctvo takéhoto dieselového monštra vyvoláva kritiku najmä u verejne známych osobností ako Zuckerberg, ktoré sa inokedy často vyjadrujú k dôležitosti boja proti klimatickým zmenám.
Jachta Launchpad sa tak stala symbolom morálnej dilemy medzi obrovským luxusom a environmentálnou zodpovednosťou.
Pre Marka Zuckerberga a ďalších majiteľov podobných plavidiel je palivo len položkou v rozpočte. Pre planétu a verejnosť sa však stáva meradlom neprimeranej uhlíkovej stopy generovanej najbohatšou elitou sveta.