To znamená, že dané náboženstvo je oficiálne uznané a často finančne podporované vládou, a môže mať vplyv na právny, politický a sociálny systém krajiny.
Týchto štátov je na svete viac ako štyri desiatky.
Kresťanstvo ako štátne náboženstvo
Hoci kresťanstvo dominuje v mnohých demokratických krajinách, len časť z nich mu priznáva oficiálny štatút.
V praxi to často znamená, že hlava štátu musí patriť k danej cirkvi alebo že Cirkev požíva špeciálne privilégiá.
Rímskokatolícke kresťanstvo má status štátneho náboženstva napríklad vo Vatikáne (teokratická monarchia), Kostarike, Malte, Lichtenštajnsku a Monaku.
Protestantské cirkvi sú oficiálne uznané v severských krajinách ako Dánsko, Island a Nórsko (hoci vzťah s Nórskom je dnes skôr privilegovaný než striktne štátny), a tiež v Spojenom kráľovstve, kde je Anglikánska cirkev nerozlučne spätá s monarchiou.
Štátnym náboženstvom v Grónsku je luteránstvo, konkrétne Dánska evanjelická cirkev, ktorá sa hlási k luteránskemu vyznaniu.
Grécko je hlavným európskym príkladom krajiny, kde má silné prepojenie na štát Grécka ortodoxná cirkev.
Islam ako dominantný zákon
Islam je najčastejšie ukotveným štátnym náboženstvom na svete.
V mnohých z týchto krajín, napríklad v Saudskej Arábii, Iránu či Pakistane, má islamské právo šaría výrazný vplyv na legislatívu a súdnictvo.
Medzi štáty, kde je islam oficiálnym náboženstvom, patria aj Egypt, Jordánsko, Alžírsko a Bangladéš.
Extrémnym príkladom sú Maldivy, ktorých ústava vyžaduje, aby všetci občania boli moslimovia.
Iné náboženstvá
Nejde však len o abrahámovské náboženstvá.
Budhizmus má oficiálny štatút v krajinách ako Bhután a Thajsko, kde sa teší dominantnému a privilegovanému postaveniu.
Judaizmus zohráva kľúčovú úlohu v národnom charaktere Izraela, ktorý sa definuje ako „židovský a demokratický štát“, pričom zákony sú ovplyvnené náboženskými princípmi.
Tieto príklady zdôrazňujú, že hoci je svet čoraz viac globalizovaný, náboženstvo naďalej zostáva kľúčovým prvkom identity a práva v mnohých národoch.
Je však dôležité rozlišovať medzi štátnym náboženstvom (oficiálne ukotveným v ústave) a dominantným náboženstvom (ktoré má najviac veriacich, ale nie je spojené so štátom, ako napríklad katolicizmus na Slovensku).