Objav len troch drobných jedincov druhu Culiseta annulata neďaleko Reykjavíku je malý, no zato silný symbol globálnej klimatickej zmeny, ktorá mení aj tie najnedotknuteľnejšie ekosystémy planéty.
Príroda, ktorá sa mala na Islande brániť proti komárom navždy, zrejme kapituluje.
Miestny entomologický nadšenec, Björn Hjaltason, urobil nečakaný objav, keď vo svojej pasci na motýle, ktorá využíva povrazy namočené vo víne, objavil tri „zvláštne tvory“ – dve samice a jedného samca.
Islandský inštitút prírodných vied potvrdil: išlo o komáre, konkrétne o druh komár krúžkovaný (Culiseta annulata).
Prečo Island nemal komáre (a prečo sa to mení)
Prečo práve Island? Veda dlho vysvetľovala absenciu komárov na tomto ostrove unikátnym ročným cyklom.
Krajina prechádza počas roka tromi hlavnými cyklami mrazu a topenia.
Toto nehostinné striedanie teplôt bránilo komárom dokončiť ich životný cyklus, ktorý si vyžaduje dlhšie obdobie stojatej vody.
Zjednodušene povedané, larvy komárov nemali dosť času na to, aby sa vyliahli.
Kľúčový vinník: Otepľovanie Arktídy
Vedci v súčasnosti spájajú prelomový nález s jedným globálnym fenoménom: klimatickou zmenou.
Island sa podľa meteorologických údajov otepľuje štyrikrát rýchlejšie ako zvyšok severnej pologule.
Miernejšie a kratšie zimy spolu s rekordne teplými periódami, aké krajina zažila napríklad na jar 2025, vytvárajú podmienky, ktoré sú pre komáre čoraz priaznivejšie.
Culiseta annulata je druh známy svojou odolnosťou voči chladu. Dokáže prežiť drsné zimy tým, že zimuje v chránených priestoroch, ako sú pivnice, stodoly a prístrešky. To zvyšuje pravdepodobnosť, že sa tento druh na Islande skutočne trvalo usídli.
Prvotná hrozba a širšie dôsledky
Čo to znamená pre obyvateľov? Zatiaľ len otravné bzučanie.
Dobrú správu prináša fakt, že komár krúžkovaný (Culiseta annulata) nie je v danom regióne známy ako prenášač závažných ľudských chorôb, ako sú malária, horúčka dengue alebo Zika.
Experti preto vyzývajú k pokoju – samotný nález troch jedincov neznamená bezprostrednú zdravotnú krízu.
Avšak je to varovanie.
Akonáhle sa ekosystém otvorí jednému druhu, cesta je pripravená aj pre ďalšie.
Na Islande sa už v roku 2015 podarilo uchytiť pakomárom a príchod komárov len potvrdzuje, že izolačné bariéry chladu padajú.
Ak sa otepľovanie nezastaví, nie je vylúčené, že v budúcnosti sa na ostrove objavia aj nebezpečnejšie druhy komárov.
Island, kedysi symbol nedotknuteľnosti, sa tak stáva živým laboratóriom.
Jeho prechod z „krajiny bez komárov“ na ostrov s komármi je silným dôkazom, že klimatická zmena mení samotné hranice biosféry a ekosystémy, ktoré sme považovali za stabilné, už viac nie sú imúnne.
Stratou statusu krajiny bez komárov sa Island pripojil k zvyšku planéty.
Ostáva už len jediný kontinent, kde komáre stále neprežijú: Antarktída. Ako dlho si udrží túto výsadu?