Hlavnú úlohu v ňom nehral terorista, ale druhý pilot lietadla, ktorého zúfalý čin odhalil prekvapivú Achillovu pätu švajčiarskej vzdušnej obrany.
Všetko sa začalo v momente, keď kapitán lietadla Boeing 767–300ER opustil kokpit, aby si odskočil.
Druhý pilot, 31-ročný Hailemedehin Abera Tegegn, túto chvíľu využil. Zamkol sa vo vnútri, prevzal kontrolu nad lietadlom a prerušil rádiové spojenie.
Jeho motív nebol terorizmus ani finančné vydieranie – bolo to zúfalé hľadanie azylu.
Lietadlo, na palube ktorého bolo vyše 200 pasažierov, preletelo Taliansko a zamierilo do Švajčiarska.
Pilot opakovane vysielal núdzový signál a žiadal o povolenie na pristátie v Ženeve.
Francúzske a talianske stíhačky v akcii
Keď sa unesené lietadlo blížilo k švajčiarskemu vzdušnému priestoru, došlo k absurdnej situácii, ktorá pritiahla medzinárodnú pozornosť.
Let mal byť okamžite zachytený a eskortovaný armádnym letectvom.
Avšak…
Švajčiarske vzdušné sily v tej dobe neboli v prevádzke!
Ukázalo sa, že švajčiarska armáda, známa svojou precíznosťou a neutralitou, vykonávala leteckú obranu len počas „bežných úradných hodín“ – teda od 8:00 do 12:00 a od 13:30 do 17:00, a to len vo všedné dni.
Keďže let 702 vstúpil do švajčiarskeho priestoru v ranných hodinách pred oficiálnym začiatkom služby, museli zasiahnuť susedia.
Unesené civilné lietadlo tak prenasledovali francúzske a talianske stíhačky.
Francúzske stíhačky ho sprevádzali až kým sa priblížilo k Ženeve, potom kolegov vystriedali talianski piloti.
Išlo o príjemný dôkaz medzinárodnej spolupráce, no zároveň o nečakané poníženie pre Švajčiarsko.
Bezpečné pristátie a rozpačitý záver
O 6:02 ráno let 702 bezpečne pristál na Ženevskom letisku.
Pilot vypol jeden z motorov a prostredníctvom palubného interkomu oznámil pasažierom: „Potrebujem azyl, a zaručujem, že nikomu sa nič nestane.“
Pasažieri vystúpili po nafukovacej evakuačnej šmykľavke, pričom pilot, ktorý sa snažil spustiť si lano z okna kokpitu, bol rýchlo zadržaný švajčiarskou políciou.
Hoci nikto nebol zranený a incident sa skončil úspešným zatknutím, celý prípad vyvolal nielen diplomatické otázky, ale aj rozsiahlu diskusiu o národnej bezpečnosti Švajčiarska.
Vláda musela čeliť kritike, že neutrálna krajina, ktorá je domovom mnohých medzinárodných organizácií, si nemôže dovoliť mať vzdušnú obranu na „úradné hodiny“.
Incident tak viedol k zmene: švajčiarska vláda urýchlila plány na zavedenie nepretržitej 24/7 pohotovosti pre svoje vzdušné sily.
Zúfalý akt jedného pilota sa tak nechtiac stal katalyzátorom modernizácie švajčiarskej národnej obrany.