Turista, ktorý sa ocitol pri tomto nepríjemnom divadle, rýchlo pochopil, že nie je svedkom spontánnej radosti.
Každý prvok zápasu – od „nadšených“ hráčov až po radosť z gólov – bol napĺňaním scenára.
Severná Kórea je majstrom vo vytváraní takýchto ilúzií.
Pre zahraničných návštevníkov sú starostlivo pripravené prehliadky a zážitky, ktoré majú prezentovať krajinu v tom najlepšom svetle.
Či už ide o oslavy, „šťastné“ školy, alebo práve športové podujatia – nič nie je ponechané náhode.
Každý pohyb, každý úsmev, každý potlesk je prísne kontrolovaný a slúži propagande režimu.
Nebezpečná pravda za múrmi štadióna
Skutočnosť za štadiónom však bola iná.
Zatiaľ čo vo vnútri sa odohrávala ilúzia, vonku cirkulovali vojenské nákladné autá, vyzbrojení strážcovia krúžili dookola.
Bolo jasné, že toto nie je len hra, ale dôkladne premyslený odkaz – odkaz o sile, kontrole a absolútnej dominancii štátu nad každým aspektom života.
Turista, ktorý sa odhodlal tajne natáčať, riskoval všetko.
V krajine, kde je akékoľvek „nepovolené“ nahrávanie alebo šírenie informácií považované za trestný čin, by odhalenie znamenalo nielen koniec dovolenky, ale aj vážne problémy, možno dokonca uväznenie.
Bola to tichá rebélia, pokus o zachytenie zlomku nefiltrovanej reality.