Dôvod, prečo letecké spoločnosti a regulačné orgány trvajú na aktivácii leteckého režimu, nespočíva v katastrofálnom zlyhaní, ale v zaistení maximálnej presnosti a funkčnosti v kritických fázach letu.
Moderné lietadlá sú síce robustne tienené proti elektromagnetickému rušeniu, ale ich komunikačné a navigačné systémy zostávajú extrémne citlivé.
Aktívny mobilný signál každého zariadenia na palube generuje elektronický „šum“, ktorý sa kumuluje.
Pri stovkách zapnutých telefónov sa tento šum sčítava a vytvára nepríjemné bzučanie alebo statické rušenie v slúchadlách pilotov.
Toto rušenie priamo ohrozuje čistotu spojenia s riadením letovej prevádzky (ATC).
V momentoch, ako sú vzlet, pristávanie alebo prelet v zlom počasí, musia piloti rozumieť každému slovu z veže absolútne presne.
Ak je komunikácia narušená otravným „bzučaním“, ktoré je prirovnávané k zvuku komára, môže to viesť k nedorozumeniam alebo oneskoreným reakciám, hoci väčšina pilotov dokáže inštrukcie aj napriek šumu počuť.
V praxi boli hlásené prípady, kedy piloti zaznamenali rušenie navigačných systémov, ako je prístrojové pristávacie zariadenie (ILS), a po upozornení cestujúcich na zapnuté zariadenia rušenie zmizlo.
Okrem vplyvu na palubné systémy, mobilné telefóny bez leteckého režimu vytvárajú problémy aj pre pozemné siete.
Počas letu sa telefón neustále snaží nájsť a pripojiť sa k najbližšej pozemnej mobilnej veži, čo si vyžaduje vysielať signál na maximálny výkon.
V dôsledku rýchleho pohybu a nadmorskej výšky sa zariadenia neustále prepínajú medzi viacerými vežami, čím ich zbytočne preťažujú a zahlcujú.
Nariadenie teda chráni aj bezdrôtovú sieť na zemi, čím predchádza zbytočnému narušeniu jej prevádzky.
5G vs. krídla: Ako letecké spoločnosti bojujú proti neviditeľnému rušeniu
Príchod rozsiahlych sietí 5G (najmä v tzv. C-pásme) vyvolal jednu z najväčších moderných regulačných kríz v letectve.
Problém nespočíva v telefónoch cestujúcich – tie majú byť vypnuté alebo v letovom režime – ale v pozemných vysielačoch 5G umiestnených v blízkosti letísk.
Tieto vysielače používajú frekvencie, ktoré sú nebezpečne blízko frekvenčnému pásmu, ktoré využíva kľúčový palubný prístroj: rádiový výškomer (Radio Altimeter).
Rádiový výškomer (pracujúci v pásme 4,2 – 4,4 GHz) meria presnú vzdialenosť lietadla od zeme.
Tieto údaje sú životne dôležité najmä pri pristávaní za zlých poveternostných podmienok a dodávajú vstupné dáta aj pre iné kritické systémy, ako sú systémy varovania pred terénom (TAWS).
Signály z výkonných 5G vysielačov (v C-pásme, okolo 3,7 – 3,98 GHz) môžu pretekať do výškomerov a spôsobiť ich chybné alebo žiadne údaje, čo by mohlo viesť k nehodám pri automatizovaných nízkych pristátiach.
Letecká komunita, na čele s regulátormi ako FAA (USA) a EASA (EÚ), preto podnikla sériu rozsiahly krokov, aby minimalizovala riziko:
- Hardvérový upgrade (Retrofit): Najzásadnejším a dlhodobým riešením je modernizácia flotily. FAA nariadila leteckým spoločnostiam, aby do špecifických termínov (v USA to bolo do júla 2023) vybavili všetky komerčné lietadlá novými rádiovými výškomermi, ktoré sú „tolerantné voči 5G rušeniu“, alebo aby na tie existujúce nainštalovali špeciálne filtre, ktoré rušivé signály blokujú. Lietadlá bez tohto vylepšenia nesmú za nepriaznivého počasia (keď je potrebná presná indikácia výšky) pristávať na letiskách s nasadenou 5G sieťou.
- Dohody o nárazníkových zónach: Pred modernizáciou sa letecké spoločnosti a telekomunikační operátori (napr. AT&T a Verizon v USA) dohodli na časovom odklade spustenia 5G siete v kritických oblastiach a na vytvorení tzv. nárazníkových zón okolo letísk. V týchto zónach bolo obmedzené umiestnenie vysielačov a znížený ich vysielací výkon, aby sa minimalizovalo riziko interferencie.
- Prevádzkové obmedzenia (NOTAMy): Dočasne, pred dokončením modernizácie, FAA vydávala prevádzkové obmedzenia (NOTAMs) pre konkrétne modely lietadiel a letiská. Tie zakazovali alebo obmedzovali použitie automatizovaných postupov pristávania (ako je ILS) v podmienkach nízkej viditeľnosti na letiskách, kde bolo 5G aktívne.
- Medzinárodná spolupráca: Zatiaľ čo USA a Kanada zaviedli prísne mandáty na modernizáciu, Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA) zaujala miernejší prístup. EASA preveruje potenciálne riziko na základe odlišného usporiadania frekvencií 5G v Európe a doposiaľ nepotvrdila rozsiahle riziko. Napriek tomu vyzvala operátorov, aby posúdili riziko a v prípade potreby prijali preventívne opatrenia.
Vďaka tejto kombinácii hardvérových úprav, regulačných opatrení a spolupráce s telekomunikačným sektorom prebieha prechod na novú generáciu sietí v letectve bez hlásených závažných incidentov. Riešenie si vyžadovalo obrovské finančné a logistické úsilie, ale bolo nevyhnutné na zabezpečenie nepretržitej prevádzky a zachovanie najvyšších bezpečnostných štandardov.
Čítajte viac Škandál: Z lietadla vyhodili 50 židovských detí, letecká spoločnosť odmieta obvinenia z antisemitizmu 
Čítajte viac Ostrov masových hrobov a pekelného blázinca: Toto je príbeh Poveglie, miesta len na skok od Benátok, kde je dodnes zakázané vkročiť 
Čítajte viac Smrť v kyseline. Turista spadol do horúceho prameňa, sestra ho tam na druhý deň už nenašla
