Pravidlo o otvorených roletách je kritický bezpečnostný protokol, ktorý sa sústreďuje na dve najrizikovejšie fázy letu: vzlet a pristátie.
Podľa štatistík Medzinárodnej asociácie leteckej dopravy (IATA) sa väčšina nehôd stáva práve v týchto fázach.
Kľúčovým dôvodom je vizuálna aklimatizácia a situačné povedomie.
V prípade núdzovej evakuácie sa počíta každá sekunda. Ak je roleta zatiahnutá a v kabíne je zrazu tma (kvôli zhasnutým svetlám v kabíne) alebo, naopak, veľmi svetlo, zrak pasažierov by bol pri náhlom otvorení dverí paralyzovaný kontrastom.
Otvorené rolety zabezpečujú, že vaše oči sú už prispôsobené vonkajšej svetelnej situácii (denné svetlo/nočná tma), čo umožňuje okamžitú a neprerušovanú evakuáciu.
Letušky majú len 90 sekúnd na evakuáciu celého lietadla. Otvorené okno im umožňuje bleskovo posúdiť vonkajšie podmienky pri každom núdzovom východe.
Musia zistiť, či nehrozí nebezpečenstvo ako oheň, dym, horiace palivo alebo poškodené krídlo na danej strane.
Ak je východ ohrozený, posádka musí bezodkladne presmerovať cestujúcich na druhú stranu.
Oči lietadla
V bezpečnostnom reťazci zohrávajú kľúčovú úlohu aj samotní pasažieri.
Cestujúci sú „dodatočnými očami“ lietadla. Aj keď majú piloti a systémy senzory, už sa stalo, že práve pozorný pasažier včas upozornil posádku na kritický problém, ako napríklad únik paliva z krídla alebo oheň na motore, ktorý si personál v plnej prevádzkovej záťaži nevšimol.
Otvorené rolety umožňujú aj záchrannej službe a hasičom na zemi, aby po nehode rýchlo vizuálne posúdili situáciu vo vnútri kabíny – vidia, kde je dym, kde sú zranení ľudia, a ktoré záchranné operácie sú prioritné.
Zdanlivo neškodný úkon stiahnutia rolety je teda v skutočnosti jedným z najúčinnejších, no najmenej docenených krokov k zaisteniu bezpečnosti pri cestovaní lietadlom.