Pozorovatelia, ktorí tvrdia, že ju počuli, ju opisujú ako praskanie, šušťanie hodvábu alebo jemné svišťanie.
Vedci túto skúsenosť obyčajných ľudí celé desaťročia odmietali, pretože polárna žiara sa najčastejšie vyskytuje vo výškach 100 kilometrov nad zemou, čo je príliš vysoko na prenos zvuku, píše BBC.
Prielom: Konečne ju zachytil mikrofón
Mýtus o tichom nebi zlomil až prelomový fínsky výskum z roku 2016.
Fínskym vedcom sa podarilo zachytiť zvuk, ktorý by mohol byť spojený s aurorou, a odhadli, že pochádza z výšky len približne 70 metrov nad zemským povrchom.
Konečne existuje vedecký dôkaz, že uši pozorovateľov neklamali.
Ako sa vytvára zvuk?
Hoci je existencia zvuku potvrdená, mechanizmus jeho vzniku je stále trochu záhadný.
Prevládajúca teória, ktorú už v roku 1923 formuloval kanadský astronóm Clarence Chant, však dáva zmysel.
Pohyb polárnej žiary (ktorá vzniká interakciou slnečných častíc s molekulami plynu v atmosfére) mení magnetické pole Zeme.
Táto zmena následne vyvoláva elektrizáciu v atmosfére, a to aj relatívne blízko Zeme.
Keď sa táto elektrizovaná vrstva dostane do kontaktu s objektmi na zemi – či už ide o oblečenie, okuliare pozorovateľa, ihličie stromov alebo dokonca obklady budov – vytvorí statické praskanie, podobné zvuku elektrického výboja.
Táto teória sa potvrdzuje aj tým, že niektorí svedkovia popisovali aj kovový zápach ozónu, ktorý sprevádza elektrické iskrenie.
Podmienky pre nadpozemský zážitok
Ak chcete zažiť tento „nadpozemský“ zvuk na vlastné uši, musíte mať šťastie.
Akustický jav nastáva len približne pri piatich percentách najsilnejších úkazov polárnej žiary.
Je najčastejšie počuteľný na vrcholoch hôr alebo na otvorených, tichých miestach, kde je minimálny hluk pozadia, pretože zvuk je veľmi jemný.
Ak nemáte v pláne cestu do polárnych oblastí, môžete si vypočuť aspoň rádiové signály polárnej žiary.
Tie sú zachytené v pásme veľmi nízkych frekvencií (VLF) a po prevedení do počuteľného spektra pripomínajú éterické, pominuteľné a dynamické zvuky, ktoré inšpirovali aj hudobných skladateľov ako Lotyš Ēriks Ešenvalds.
Takže nabudúce, keď uvidíte magickú polárnu žiaru, na chvíľu sa zastavte a počúvajte – možno budete mať to šťastie, že ticho arktickej noci prelomí tichá pieseň elektrického praskania.