Tento zdanlivý „králičí raj“ však v sebe ukrýva jedno z najtemnejších a najstrašnejších tajomstiev japonskej histórie.
Pod vrstvou roztomilej zábavy sa skrýva pochmúrna minulosť, kvôli ktorej bol ostrov po desaťročia úmyselne vymazaný z máp.
Ostrov, ktorý „neexistoval“
V rokoch 1929 až 1945 slúžil Ōkunoshima ako prísne tajné centrum japonskej armády na výrobu chemických zbraní.
Na ostrove bolo vyprodukovaných viac ako 6600 ton jedovatých plynov (vrátane yperitu a slzného plynu), ktoré boli následne použité v chemickej vojne v Číne.
Podmienky pre tisíce pracovníkov boli brutálne a mnohí trpeli doživotnými zdravotnými následkami.
Aby ostrov zabezpečili maximálnym utajením, úrady ho nielen vymazali zo všetkých oficiálnych máp, ale aj prinútili miestnych zamestnancov a obyvateľov prisahať mlčanlivosť o tom, čo sa tu dialo.
Záhada pôvodu: potomkovia testovacích subjektov?
Odkiaľ sa na takomto pochmúrnom mieste vzala obrovská, voľne sa pohybujúca kolónia králikov (ktorých počet sa dnes odhaduje na stovky až okolo 1000)?
Existujú dve hlavné teórie, pričom obe sú spojené s temnou históriou ostrova.
Potomkovia obetí
Najdramatickejšia, no neoficiálna teória hovorí, že králiky sú potomkami zvierat, ktoré boli dovezené na ostrov a používané ako testovacie subjekty na skúšanie účinnosti jedovatého plynu.
Oficiálne zdroje však tvrdia, že tieto testovacie zvieratá boli po ukončení vojny utratené.
Školský výlet
Najčastejšie uvádzaná verzia hovorí, že na ostrove neboli žiadni prirodzení predátori.
Po vojne bolo na ostrov vypustených niekoľko králikov (podľa niektorých zdrojov ich priniesli deti zo základnej školy v roku 1971).
Bez líšok, psov či mačiek sa králiky začali nekontrolovateľne množiť, čím rýchlo ovládli celú pevninu.
Urbex a mrazivý kontrast
Dnes je Ōkunoshima unikátnym miestom, kde sa stretáva extrémna roztomilosť s mrazivou históriou.
Pre nadšencov urbexu (urban exploration) a histórie ponúka ostrov jedinečnú atmosféru.
Medzi králikmi si môžete všimnúť rozpadajúce sa ruiny starej továrne na jedovatý plyn, sklady chemikálií, či opustené vojenské pevnosti a delostrelecké batérie.
Vstup do mnohých z týchto budov je kvôli nebezpečenstvu samozrejme zakázaný, čo len podčiarkuje tajomnú a opustenú atmosféru ostrova.
Kontrast medzi tichými, zarastenými ruinami a desiatkami prosiacich králikov je silnou pripomienkou tragického dedičstva ostrova.
Toto dedičstvo je zachované aj v Múzeu toxického plynu, otvorenom v roku 1988, ktoré s neľútostnou úprimnosťou rozpráva príbeh utajenej výroby chemických zbraní a slúži ako apel na mier.
Turisti sú dnes upozorňovaní, aby králiky nebrali do rúk (hrozí im stres a zranenie) a aby ich nekŕmili nevhodnými potravinami, ako je kapusta, ktorá môže poškodiť ich tráviaci systém – smutný paradox pre zvieratá, ktorých predkovia možno trpeli v mene chemickej vojny.