Západné pobrežie Nórska je pre vodičov fascinujúce, ale logisticky frustrujúce. Cesta z Trondheimu na severe do Kristiansandu na juhu aktuálne trvá 21 hodín a zahŕňa sedem plavieb trajektom. Projekt Rogfast je kľúčovou súčasťou ambiciózneho plánu E39 – diaľnice bez trajektov, ktorá má túto cestu skrátiť na polovicu.
Rekordy, ktoré prepisujú tabuľky
Rogfast po svojom dokončení v roku 2033 prekoná všetky doterajšie cestné limity:
- Hĺbka 392 metrov pod hladinou mora: Pre lepšiu predstavu, ikonická Eiffelova veža meria 330 metrov a Empire State Building po strechu 381 metrov. Vodiči v Nórsku budú jazdiť ešte hlbšie, než siahajú špičky týchto kolosov.
- Dĺžka 27 kilometrov: Tunel bude o takmer 3 kilometre dlhší než súčasný svetový rekordér, nórsky tunel Lærdal (24,5 km).
- Unikátna križovatka v hlbinách: Približne 260 metrov pod hladinou oceánu vznikne dvojúrovňový kruhový objazd, ktorý bude spájať hlavné tunelové rúry s ostrovom Kvitsøy.
Inžiniersky maratón za miliardy
Výstavba tohto kolosu je behom na dlhú trať. Práce sa začali už v roku 2018, no v roku 2019 ich zastavili nečakané rozpočtové problémy. Od reštartu v roku 2021 sa však razí naplno. Každý kilometer tohto podmorského dobrodružstva stojí daňových poplatníkov približne 85 miliónov eur. Projekt tvoria dva samostatné tunely, každý s dvoma jazdnými pruhmi, čo zvyšuje bezpečnosť a plynulosť dopravy. Zaujímavosťou je porovnanie s japonským tunelom Seikan. Ten je síce so svojimi 53,8 km dlhší, no slúži výhradne pre železničnú dopravu a klesá „len“ do hĺbky 240 metrov. Rogfast tak bude absolútnym kráľom ciest pre automobily.
Čas sú peniaze, morské plody a vzdelanie
Prečo sa Nórsko púšťa do takto extrémne drahej stavby? Odpoveďou je ekonomický rast. Prepojenie mesta Bergen (brány k fjordom) a Stavangeru (štvrtého najväčšieho mesta) sa skráti o viac ako 40 minút. Projektová manažérka Skanska, Anne Brit Moen, zdôrazňuje, že Rogfast nie je len o komforte pre turistov. Zásadne posilní nórsky export morských plodov, uľahčí prístup k vzdelaniu a vytvorí integrovaný regionálny trh práce na členitom pobreží, kde boli komunity doteraz izolované čakaním na trajekty. Hoci celé prepojenie E39 bez trajektov bude hotové až okolo roku 2050, Rogfast v roku 2033 odštartuje novú éru cestovania, kedy sa hlbina oceánu stane pre Nórov bežnou súčasťou rannej cesty do práce.
Čo ak v najdlhšom tuneli sveta vypukne požiar?
Jazda 27 kilometrov dlhým tubusom hlboko pod dnom oceánu môže v mnohých vyvolávať miernu klaustrofóbiu. Bezpečnosť v projekte Rogfast preto nie je len doplnkom, ale alfou a omegou celého inžinierskeho diela. Nórski inžinieri sa museli vysporiadať s nočnou morou každého tunelára – požiarom v mieste, kde niet úniku smerom nahor.
Tu je technologický arzenál, ktorý robí z Rogfastu jednu z najbezpečnejších stavieb sveta:
1. Dvojitá pevnosť: Systém dvoch rúr
Rogfast nie je jeden tunel, ale dva samostatné tubusy. Toto je kľúčový bezpečnostný prvok. Ak v jednej rúre dôjde k nehode alebo požiaru, tá druhá slúži ako obrovská úniková cesta a prístupová trasa pre záchranné zložky. Každých 250 metrov sú obe rúry prepojené priečnymi únikovými chodbami. Nech sa nachádzate kdekoľvek, k bezpečným dverám do vedľajšieho (nezadymeného) tunela to máte maximálne 125 metrov – čo je dĺžka približne jedného a pol futbalového ihriska.
2. „Pľúca“ v hlbinách: Gigantická ventilácia
Vymeniť vzduch v 27 kilometrovom potrubí 400 metrov pod hladinou je herkulovská úloha. Rogfast využíva masívne vertikálne šachty, ktoré vyúsťujú na povrch (napríklad na ostrove Kvitsøy). V prípade požiaru systém senzorov okamžite určí polohu ohňa a výkonné prúdové ventilátory nasmerujú dym preč od uviaznutých vozidiel k najbližšej odsávacej šachte. Cieľom je udržať únikové cesty čisté minimálne po dobu potrebnú na evakuáciu.
3. Inteligentný dozor, ktorý nikdy nespí
V tuneli bude nainštalovaných tisíce senzorov a kamier s umelou inteligenciou. Systém automaticky rozpozná, ak auto zastane, ak niekto ide v protismere, alebo ak sa náhle zvýši teplota v niektorom úseku. Špeciálne termokamery dokážu odhaliť prehriaty motor nákladného auta ešte skôr, než z neho vyšľahnú plamene.
4. Boj s tlakom a vodou
Byť takmer 400 metrov pod hladinou znamená čeliť obrovskému tlaku vody (cca 40 barov, čo je 40-násobok tlaku na hladine). Steny tunela sú preto projektované tak, aby odolali nielen tlaku, ale aj extrémnemu žiaru pri prípadnom požiari cisterny (tzv. uhľovodíková krivka požiaru), kedy teploty presahujú 1000 °C. Betón obsahuje špeciálne mikrovlákna, ktoré zabraňujú jeho „odstreľovaniu“ pri vysokých teplotách.
5. Psychológia svetla
Nóri vedia, že 20 minút v šedom betónovom potrubí unavuje pozornosť. Po vzore tunela Lærdal bude aj Rogfast obsahovať esteticky osvetlené haly alebo rozšírené miesta s inou farbou svetla (modrá či zelená), ktoré majú vodiča „prebudiť“ a vizuálne rozbiť monotónnosť dlhej cesty.
