V zaplnených rímskych reštauráciách, ako je napríklad známa „La Carbonara“, neskrývali nadšenie domáci ani turisti. Manažérka podniku Anne Luzietti to pre médiá zhodnotila jasne: „Povedala by som, že je to konečne zaslúžené uznanie kvalít talianskej kuchyne vo všeobecnosti, a najmä tej našej rímskej.“
Rozhodnutie UNESCO však nie je len o chuti špagiet carbonara či amatriciana. Talianska vláda, ktorá proces zápisu odštartovala už v roku 2023, vnímala gastronómiu ako sociálny rituál, ktorý spája rodiny a komunity. Ide o kultúrny ekosystém, kde sa recepty dedia z generácie na generáciu – od babičiek k vnúčatám.
Hlasovanie v indickom Naí Dillí, ktoré sa konalo v priestoroch historickej Červenej pevnosti zo 17. storočia, bolo vyvrcholením snahy ukázať taliansku kuchyňu ako mozaiku rozmanitých kultúr – od lombardského ossobuco až po apúlsky cestovinový tvar orecchiette.
Tento zápis stavia taliansku gastronómiu na rovnakú úroveň ako indický festival svetiel Diwali či kultúru islandských bazénov, ktoré boli na zoznam pridané v rovnakom čase. Pre Taliansko je to však víťazstvo tradície, ktorá ďaleko presahuje hranice taniera.
