Slovenská rodina kočuje po novozélandských farmách

26.02.2014 06:00
hlavna zeland
Rodina Matúšová slávila Vianoce pod palmami v meste Kaikoura. Táto fotografia vznikla krátko po štedrej večeri. Autor:

Zažívali sme to, čo drvivá väčšina mladých rodín. Práca, účty, zhon, stres, banky, hypotéka, nadčasy... Jedného dňa sme si povedali dosť! Musíme zmeniť náš "uponáhľaný" život. A tak sme sa s manželom a dvoma synmi, trojročným Jakubkom a takmer dvojročným Maroškom, vybrali vyčistiť si hlavy a naplánovať našu budúcnosť na Nový Zéland.

Najlepšie sa vraj premýšľa pri plnohodnotnej práci. Preto tu na Novom Zélande nielen cestujeme, ale aj dobrovoľníčime. O wwoofingu – dobrovoľnej štvorhodinovej výpomoci na ekofarmách za stravu a nocľah – sme sa dozvedeli cez bratranca. Hneď sme pochopili, že je to skvelá možnosť cestovať, spoznávať skutočný život Novozélanďanov a dozvedieť sa niečo nové o tzv. ekoživote.

Z farmy na farmu

Bratranec bol tiež wwooferom, teda dobrovoľníkom na ekofarmách, ktoré združuje celosvetová sieť wwoof.net. Wwoofing – dobrovoľníčenie na ekohospodárstvach – môžete robiť kdekoľvek na svete. My sme sa rozhodli pre Nový Zéland. Keďže sami máme záhradu a chováme zvieratá, najvhodnejšie je pre nás cestovať v zime, keď nie je toľko práce. Na Novom Zélande je, naopak, práve teraz leto, najnamáhavejšie obdobie pre farmárov aj wwooferov.

Kto by sa chcel pridať, musí sa najprv zaregistrovať na webstránke, vytvoriť si vlastný profil a zaplatiť „členské“. Potom môže začať hľadať a kontaktovať farmy, ktoré ho zaujímajú. My sme doteraz navštívili päť fariem. Wwoofovaním sme za šesť týždňov precestovali Severný ostrov od Aucklandu cez jazero Taupo v srdci ostrova až po Wellington. Na Južnom ostrove sme navštívili najslnečnejší región Nového Zélandu Nelson, Tasmánsky národný park aj nádherné a divoké mesto Kaikoura. Pred sebou máme ešte ďalších šesť týždňov a veľkolepé plány, ako sa dostať až na najsevernejší cíp Nového Zélandu.

Nový Zéland ma rovnaký počet obyvateľov ako...
Nový Zéland ma rovnaký počet obyvateľov ako Slovensko, ale na päťkrát väčšom území. Pláže sú preto často prázdne. Autor: Zuzana Matúšová Girgošková

Wwofing na ekofarmách je vždy rôzny, raz okopávame, sadíme, staráme sa o zvieratá, inokedy pomáhame niečo stavať a podobne. Podmienky by však mali byť vždy rovnaké, teda štyri hodiny práce za stravu a nocľah. Začali sme na Awhifarme, kde sme bývali len v maličkých chatrčiach. Varili sme v poľnej kuchyni, sprcha bola len solárna a WC suché. Zato jedlo a atmosféra boli jedinečné. Na prestížnej farme zameranej na permakultúru sme sa stretli s ďalšími ôsmimi dobrovoľníkmi, skvelými a zaujímavými ľuďmi.

Aj na súčasnej farme wwoofujeme viacerí, takže nám je veselo. Kufre sme zložili v bývalej škole, na farme River Pa pri Wellingtone. Spíme na veľkej posteli rovno pod tabuľou. Predtým sme pri meste Blenheim na Južnom ostrove bývali v luxusnom dome na pláži – mali sme ho len pre nás. Majiteľka bývala v „paláci“ vedľa. Bývanie je preto vždy rôzne, rovnako ako pestrá strava. Na farmách sme pochopili, aké dôležité je pre Novozélanďanov zdravo sa stravovať. Večeru varí zvyčajne každý deň niekto iný. Na Awhifarme sme za týždeň ochutnali vietnamskú, japonskú aj novozélandskú kuchyňu. Kvalita a chuť produktov na Novom Zélande sú neporovnateľne lepšie ako u nás doma. Tunajší farmári patria medzi najvýkonnejších producentov kvalitných a bezpečných potravín na svete. Radosť variť! Paradajky chutia ako paradajky a banány lepšie ako čokoláda.

Ubytovanie máme vždy rôzne. Týždeň sme...
Ubytovanie máme vždy rôzne. Týždeň sme napríklad bývali v triede starej školy. Autor: Ján Matúš
Dobrovoľníci za jedným stolom na farme River Pa...
Dobrovoľníci za jedným stolom na farme River Pa pri Wellingtone. Autor: Ján Matúš

Dojiť kravu je zábava

Pýtate sa, ako pracujeme na ekofarmách s dvomi maličkými deťmi? Jednoducho – s nimi. Na prvej farme pri jazere Taupo sme stavali ekodom a záhradníčili s ich asistenciou. Napríklad všetci štyria sme okopávali maorijské zemiaky. Na farme pri Wellingtone sme spolu dojili kravu. Neviem, kto z nás štyroch mal väčšiu radosť, či dospelí, alebo deti.

Na farmách sme sa veľa naučili, napríklad aj...
Na farmách sme sa veľa naučili, napríklad aj podojiť kravu Autor: Ján Matúš

Na Južnom ostrove sme farmárke pri Blenheime pomáhali stavať ohradu pre sliepky. Naši chlapci nosili aj rozhadzovali klince. Samozrejme, nepredstavujte si pod ich pomocou detskú prácu! Väčšinu času sa totiž hrali. V prírode je dostatok „hračiek“ aj zaujímavých vecí na preskúmanie. Sú dvaja, takže sa pekne zahrajú, aj pobijú. Práca je skutočne len na štyri hodinky a zvyšok dňa patrí už len našim malým wwooferom.

Jakubko pomáha otcovi čistiť stenu na kostole.
Jakubko pomáha otcovi čistiť stenu na kostole. Autor: Zuzana Matúšová Girgošková

Chlapci sa veľmi tešia z toho, že sú s nami, ale aj z toho, že sú užitoční, a teda dôležití. Nás zas teší, že ich od malička môžeme učiť pre nás podstatné veci pre praktický život. Jakubko už vie, ako sa maslo dostane do supermarketu. Vyrobili sme jedno spolu. Vie zasadiť zemiačik a najviac zbožňuje kŕmenie sliepok. Odmenou sú mu vajíčka, ktoré môže pozbierať a hrdo doniesť do kuchyne.

Dobrovoľníčenie vychádza z dobra

Kto niekedy skúsil robiť niečo len za „pánboh zaplať“, vie, že pri dobrovoľnej práci je rozhodujúca vzájomná dohoda a ochota. Ak som kvôli deťom nemohla pracovať, lebo napríklad stále pršalo a deti v daždi pri práci nemohli byť, každý to pochopil. Dostali sme najesť. Nemuseli sme robiť žiadne nadčasy, ale na druhej strane sme sa sami snažili vykompenzovať to tým, že sme napríklad navarili večeru.

Pri wwoofing však nejde len o prácu, počas pobytu na farme sa človek veľa naučí. Na oficiálnej stránke nájdete, že wwoofing je aj akousi medzikultúrnou výmenou. Spoznali sme tu zaujímavých ľudí z celého sveta, ktorí výrazne ovplyvnili náš pohľad na svet a na život. Vietnamca, ktorý wwoofovaním precestoval 22 krajín na štyroch kontinentoch. Rodičov, ktorí vyučujú svoje deti doma a ukázali nám iný pohľad na vzdelávanie. Farmárov, ktorých neodradil vyšší vek a po štyridsiatke sa rozhodli splniť si svoje sny, začať od začiatku, vybudovať vlastnú farmu a mať dieťa. Stali sme sa súčasťou rodín a vďaka tomu sme nahliadli do života Novozélanďanov.

Kde sa nekradne a nestresuje

Akí sú Novozélanďania? Jedným slovom „pohoďáci“. Zo všetkých tých, ktorých sme tu stretli, máme pocit, že sa nezaoberajú hlúposťami. Uvedomili sme si, že na Slovensku sa ľudia až priveľmi starajú o upratovanie. Naši novozélandskí farmári vianočné ani veľkonočné upratovanie nepoznajú. Na domoch, ktoré sme navštívili, neboli celé roky umyté okná. Zato záhrady mali plné zdravej zeleniny a ovocia v biokvalite.

Popri práci sa našiel vždy čas na hru. Farmárka...
Popri práci sa našiel vždy čas na hru. Farmárka Beth si našich chlapcov veľmi obľúbila. Autor: Zuzana Matúšová Girgošková

Nadobudli sme dojem, že slovenské domácnosti sú krásne a nablýskané, ale na uliciach sa povaľujú papieriky, ohorky od cigariet, žuvačky… Novozélanďania chodia často bosí. Môžu si to dovoliť. Nešliapnu do ničoho nechutného ani nebezpečného. Farmári, ktorí nás hostia, nemajú v dome štýlové zariadenie, ale wwooferov. Majú dobrý pocit, že niekoho spoznajú a neboja sa, že im niekto zničí pekný nábytok. Dokonca niektorí nemajú ani kľúče od domu. Nie je čo ukradnúť? Na druhej strane, kto by kradol, keď Nový Zéland skončil v roku 2013 na treťom mieste v rebríčku najbezpečnejších krajín sveta, hneď za Islandom a Dánskom.

Inšpiratívny Zéland

Práve preto sme na Novom Zélande, v bezpečnej krajine pre naše deti a s vyspelou spoločnosťou pre našu inšpiráciu. Od Novozélanďanov sme sa dosiaľ skutočne veľa naučili. Napríklad že deň bez šalátu a ovocia nemôže byť. Je to pre nich taká samozrejmosť, že na každej farme sa nás pýtajú na náš tradičný zeleninový šalát.

Tiež sme si uvedomili, aké oslobodzujúce je byť sebestačný, s vlastnou zeleninou, ovocím, mliekom aj vajíčkami. Alebo že práca v záhrade nemusí byť náročná, ak má systém a jednotlivé rastliny žijú v symbióze s ostatnými, so zvieratami aj s človekom. Aj to, aké samozrejmé je druhým dávať, pomáhať a nič nečakať späť.

Geotermálny park Wai –O- Tapu v oblasti...
Geotermálny park Wai –O- Tapu v oblasti Rotoura, ktorá je známa horúcimi gejzírmi a bublajúcim bahnom. Autor: Zuzana Matúšová Girgošková

Každého cestovateľa, ktorého sme stretli, a aj nás samých, prekvapila nesmierna ochota a ústretovosť Novozélanďanov. Dokonca i v tejto vlastnosti sú na popredných svetových priečkach. Vo svetovom prieskume obetavosti im patrí druhé miesto. A táto posledná skúsenosť v nás zanecháva hlbokú stopu, dobrý pocit, že vďaka wwoofingu aj my žijeme pre iných, nielen pre seba.

Malí cestovatelia

Čo na to všetko naši malí cestovatelia? Sú spokojní, lebo aj my sme spokojní. Možno je to prekvapujúce, ale ich nízky vek je našou výhodou. Sú príliš maličkí na to, aby mali silné sociálne väzby k iným deťom, kamarátom. Deti do troch rokov sa podľa psychológov nevedia spolu hrať.

Na Novom Zélande sú len tri miesta, kde sa dajú...
Na Novom Zélande sú len tri miesta, kde sa dajú pozorovať tulene. Kaikoura na Južnom ostrove je jedným z nich. Autor: Zuzana Matúšová Girgošková

Naši synčekovia sú príliš maličkí na to, aby boli frustrovaní z neznámeho jazyka, ktorému nerozumejú. Zatiaľ komunikujú len s nami. Aj keď niečo od ostatných chcú, pýtajú sa najprv nás. Sme ich tlmočníci rovnako ako na Slovensku. Sú tiež malí na to, aby vnímali odlúčenie od domova tragicky. Doma je všade tam, kde sme my. Chápanie detí do päť rokov je čisto na emocionálnej a nie racionálnej úrovni. Preto ak sme v pohode my, sú aj deti. Deti nás nútia, aby sme si vždy zachovali chladnú hlavu v každej situácii. Aby sme si naše dobrodružstvo naplno užívali. Máme motto, že len šťastní rodičia majú šťastné deti. Je to veľká zodpovednosť, preto sme sa rozhodli byť šťastní. Momentálne na cestách po Novom Zélande.

Viac článkov o dobrovoľníckom živote na opačnom konci sveta nájdete na www.lifereset.sk.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#cestovanie #dobrovoľníci #Nový Zéland #rodina #slováci #farmy #wwoofing #lifereset
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk