Japonsko - kombinácia sci-fi a fascinujúcej prírody aj kultúry

Japonsko je pre Slováka stále pomerne exotickou destináciou. A to nielen vzdialenosťou (Japonsko „uzatvára“ Áziu z východu), ale... Všetkým. Mentalitou, čistotou, prienikom technológií do bežného života (v pozitívnom i negatívnom zmysle), totálnou organizovanosťou, ale tiež kultúrou či prírodou.

06.08.2015 07:00
Tokio, Japonsko Foto:
Tanabata Festival v Tokiu - pestrofarebné ulice, skvelé jedlo a nápoje, v pozadí Tokio Skytree.

Počas viac ako dvojtýždňového intenzívneho putovania krajinou vychádzajúceho slnka (keď Slováci idú spať, Japonci už vstávajú) nás zaujali najmä štyri miesta, ktoré Japonsko charakterizujú: národný symbol – sopka Fudži; mesto, kde je budúcnosť prítomnosťou – Tokio; vstupná brána do hôr, miesto snehu a olympiády – Sapporo a trochu bláznivá Fukuoka. Poďme ale postupne.

Fudži – prechádzka nie pre každého

Hovorí sa, že každý Japonec by mal vystúpiť na bájnu sopku Fudži, podobne ako Slovák na Kriváň. My sme sa rozhodli dvoch miestnych obyvateľov odbremeniť od tejto „povinnosti“ a vyšliapať to za nich.

Nástup vo výške 2 300 metrov bol krutý, drobný hustý lejak a vietor však čoskoro ustali a my sme kráčali nahor nepríjemnými schodmi a nekonečnými kamennými serpentínami. So stúpajúcou výškou ubúdalo ľudí naokolo. Skaly medzi horskými chatami boli čoraz ostrejšie a pripomínali práve poslednú fázu Kriváňa – akurát o takmer 1 000 výškových metrov vyššie, čo bolo na hustote vzduchu slušne cítiť. Až tak, že prišli bolesti hlavy a žalúdka, a tak nútený oddych.

Tokio
Tanabata Festival v
		Tokiu - pestrofarebné...
+16Tokio

Šokom pre nás bolo vidieť vyhodenie hosťa z 10-stupňovej (čiže nevyhriatej) chaty do sneženia, ktoré panovalo v 3 400-metrovej výške. Ak by také niečo urobil chatár v Tatrách, bola by z toho titulková kauza v slovenských médiách aspoň na týždeň.

Druhým prekvapením boli veľké skupiny väčšinou postarších Japoncov (aké poznáme napríklad z ulíc európskych veľkomiest), ktorí sa neskoro poobede v otrasnom daždi, zime a vetre púšťali hore, čo nám silno pripomínalo štýl kamikadze.

Výhľad z vrcholu Fudži na okolie (ak máte šťastie a nie sú oblaky) a dole do kráteru ale stojí za všetku drinu.

Tokio – mesto z budúcnosti

Ak by ste náhodou chceli točiť sci-fi film, choďte sa najprv pozrieť do Tokia. Tam totiž možno už niektoré z vašich predstáv o budúcnosti skutočne fungujú. Pod zemou metro, nad ním obchodné centrum, rušná ulica, kde však nie sú zápchy (zato veľa bicyklov), hore rýchlostná cesta, oficiálna železnica shinkanzen a napokon tzv. mono rail (súkromná železnica). Sú dni, keď časť obyvateľov Tokia vôbec neuzrie denné svetlo. Dlhé hodiny strávené práci, rýchly nákup a metrom či vlakom domov… Všetko je poprepájané v interiéri.

Tokio. Preplnené metro a smartfóny. Foto: Filip Švaňa
Tokio, Japonsko Tokio. Preplnené metro a smartfóny.

Presným opakom je napríklad elektronická štvrť Akihabara preplnená najmä mladými ľuďmi hladnými po tzv. pachinko – mamutích herniach, kde sa venujú dlhé hodiny elektronickým hrám (žiadny gambling). Na uliciach lákajú do herní lolitky oblečené v kostýmoch obľúbených postavičiek z hier.

Ak chcete zažiť ľudské mravenisko, križovatka Shibuya je to pravé miesto. V jednom momente sa na zelenú (Japonci zásadne nechodia na červenú) všetkými smermi vyrúti snáď tisícka ľudí.

Sapporo – upokojujúca brána do lona prírody

Aj keď je Sapporo piate najľudnatejšie japonské mesto (má takmer 2 milióny obyvateľov), vyžaruje z neho zvláštny pokoj. Možno preto, že metropola najsevernejšieho ostrova Hokkaido je len na skok od krásnych hôr. Mesto nepôsobí tak prepchato, nájdete tu napríklad rovnomenný historický pivovar z roku 1876, ktorý dodnes varí azda najlepšie japonské pivo.

Dobrú atmosféru dotvára vyhliadková veža v centre a skokanský mostík nad mestom – pamiatka na Zimné olympijské hry v roku 1972. Sapporo je ideálna vstupná brána na výlety do vrchov, napríklad do prekrásneho Národného parku Daisetsuzan, kde sme absolvovali výstup na 1984 metrov vysoký Mount Kurodake.

Fukuoka – (takmer) európske Japonsko

Ak sme dva týždne nevideli Japoncov jesť na ulici alebo pod vplyvom alkoholu, jeden večer strávený v metropole južného japonského ostrova Kjušu prevrátil všetko naruby. Stredajší (nie víkendový!) večer vo Fukuoke pripomínal párty niekde v Riu. Okolo rieky Naka boli rozložené desiatky stánkov, v ktorých sa grilovalo a zároveň hodovalo.

Klasicky vysvietené centrum mesta so stovkami reštaurácií, barov a nočných pánskych podnikov bolo plné pripitých (aj opitých) domácich, v drvivej väčšine oblečených v pracovnej „uniforme“ – čierne nohavice, košeľa, sako a čierna aktovka v ruke.

Workoholizmus, taký vlastný Japoncom, má veľkú výhodu – neminiete veľa na alkohol, kým sa opijete. Ulice Fukuoky boli preplnené takýmito komickými obrazmi až do hlbokej noci. Ráno bolo mesto ako vymreté a ulice opäť čisté.

Čím sa Japonci určite nechvália, je počasie. V júli striedajú obdobie silných dažďov (zvyčajne na prelome júna a júla) horúčavy sprevádzané vysokou vlhkosťou vzduchu, ktorá dá nezvyknutému Európanovi zabrať. Prírodné katastrofy sú na dennom poriadku. Len počas našej návštevy tu bolo zemetrasenie a aj tajfún. Japonsko je jednoducho krajina extrémov, ktoré však stojí za to vidieť.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #Japonsko #Tokio