Letenky sme si kúpili pár dni pred Vianocami. Neviem, na čo som sa tešil viac – či na Ježiška, ktorého od detstva vítam každý rok s obrovskou radosťou, alebo na to, ako sa pár dní po štedrej večeri „odpálime“ do Karibiku.
Bol to veru poriadny šok! Odleteli sme zo slovenského hlavného mesta, kde panovala hmla a zima, a o pár hodín sme kráčali po jemnom piesku. Ortuť v teplomere nenápadne pokorila hranicu 30 °C a to bol priam „výslovný rozkaz“ ponoriť sa do vĺn tyrkysového Karibského mora.
Nekonečná dovolenka
Dorazili sme do rušného letoviska Punta Cana, no naším cieľom bola pokojná lokalita Bayahibe západne odtiaľ. Hlučný turistický rezort bol v silnom kontraste s idylickými plážami a malými hotelmi Bayahiby, ktoré dokonale korešpondujú s okolitou prírodou. Kochali sme sa palmovými hájmi, ktoré sa rozprestierali „od vidím do nevidím“ a pozorovali sme domácich, ktorí pod veľkými listami stromov spokojne hrali domino.

Toto miesto si za svoj nový domov vybral aj Don Frederiko. Je to Čech, ktorý tu zostal po tom, ako sa sem pred skoro dvadsiatimi rokmi vybral na služobku, a nikdy sa z nej nevrátil. Čas s ním bol veľmi príjemne strávený. Dal nám tipy, ako fungovať v krajine, čo si pozrieť a čo obísť veľkým oblúkom. V neposlednom rade nám zohnal aj lacnejšie lístky na cestu na ostrov Saona, kam sme mali namierené nasledujúci deň.
Slovenský aj karibský
Vďaka časovému posunu sme si „nový rok“ užili dvakrát. O 19-tej hodine miestneho času sme okrem sledovania západu slnka dvíhali poháre pri pomyslení na našich známych, ktorí práve oslavovali polnoc na Slovensku.
Po zotmení sa pri plážovom bare pomaličky začali zbiehať okrem turistov z rôznych kútov sveta najmä domáce krásky. Zvodnými pohľadmi a pomalými pohybmi si tu nejedna našla svojho „manžela na pár dní“.
Tento druh turistiky tu funguje celkom bežne. Scott z Kanady mi vysvetlil, že ak chcem, môžem si partnerku na nejaký čas jednoducho zaplatiť. Ďakujem, neprosím.
Nakoniec sme si pripili spolu s miestnym chlapcom, ktorý bol nesmierne šťastný z pozvania na kolu od slovenského páru.
Opiť a nejesť!
Bayahibe je aj nástupná „stanica na ceste do raja“. Mám na mysli ostrov Saona, ktorý je síce preplnený návštevníkmi, ale to mu neuberá na neuveriteľnej nádhere. Náš katamaran sa melodicky kolísal na hladine mora za sprievodu dominikánskej hudby.

Na jeho palube sa nalieval karibský rum, ktorý je lacnejší ako kola. Je to zámer – „šikovná“ posádka chce pasažierov čo najviac opiť, aby na ostrove už len pospávali a nezjedli priveľa, keďže v cene lístka all inclusive je aj jedlo.
Palma-celebrita
Blížiac sa k ostrovu Saona nás už z diaľky vítali ladné pohyby vysokých paliem. S ich listami koketoval morský vánok, a vytváral tak dokonalú ilúziu o raji na Zemi. Bledú pláž z piesku, ktorý svojou jemnosťou skôr pripomínal krém na koláči, som si zamiloval v stotine sekundy.
Prevísajúca palma nad morskou hladinou, ktorej obraz dokonale poznáme z dovolenkových katalógov, sa každý deň musí pasovať s náporom turistov. Tí sa priam dožadujú portrétu s ňou.
Napriek tomu, že ľudia s úžasom na tvárach pobehovali ako neuróny sem a tam, aby všetko stihli vidieť, páčilo sa mi tu. Toto miesto sa mi vrylo do pamäti, ako jedno z najkrajších, ktoré som kedy videl.
Do raja vojdú aj živí
Úžina, ktorá leží medzi ostrovom Saona a polostrovom neďaleko Bayahibe, je veľmi dobre známa nie len domácim. Isto ju pozná veľmi veľa ľudí, ktorí o tom asi ani len netušia. Je to takzvaný prírodný bazén s veľmi plytkým dnom. Práve toto miesto sa dostalo až na strieborné plátno, odohrávali sa tu napríklad viaceré scény filmu Piráti z Karibiku.

Kým toto miesto neobjavili turistické kancelárie, spokojne si tu vylihovali najrôznejšie morské živočíchy exotických tvarov. Dnes, pri návale niekoľkých desiatok lodí denne, si už toľko súkromia dopriať zrejme nemôžu.
Bayahibe spolu s ostrovom Saona by mal navštíviť každý, kto už meral takú dlhú cestu do Dominikánskej Republiky. Od Punta Cany je to celkom blízko a eufória, ktorá sa dostaví po zhliadnutí tejto lokality, je na nezaplatenie. Na to, aby sa človek dostal do raja, nemusí zomrieť.