V Číne sa začali Sviatky jari. Čo o nich prezradila sinologička?

Ako spolu súvisia Sviatky jari Čchun-ťie a čínsky Nový rok? Číňania kedysi Nový rok rátali podľa tradičného lunárneho kalendára. Keďže dátum kolísal od konca januára do prvej polovice februára, prekladať tento deň ako 1. január nie je priliehavé. Skôr to bol 1. deň 1. mesiaca. A tento prvý deň nového roka následne odštartoval 15-dňové Sviatky jari – čas hojnosti, rodinných stretnutí a oddychu...

12.02.2016 07:00
Čína, oslavy nového roka, čínsky lunárny nový... Foto: ,
Tanečník vykukuje z papule leva.
debata

Toto sa deje až dodnes, len s tým rozdielom, že odkedy Čína v roku 1911 prijala gregoriánsky kalendár, oficiálny začiatok občianskeho roka je rovnaký ako inde v osvete. Paralelne sa však naďalej zachováva tradičný, neoficiálny Nový rok – v roku 2016 to bolo konkrétne 8. februára.

Čínske „Vianoce“?

Vidieť paralelu s kresťanskými Vianocami považujem za násilné. Jedna podobnosť tu však je: v predvečer Nového roka sa čínske rodiny schádzajú. Ak Číňan žijúci v zahraničí plánuje aspoň raz za rok navštíviť svoju rodinu v Číne, veľmi pravdepodobne to urobí práve počas Čchun-ťie. Lety z celého sveta smerom na čínsky kontinent zvyknú byť niekoľko týždňov vopred beznádejne vypredané a predražené.

Prvý deň prvého mesiaca oslávili Číňania aj... Foto: SITA/AP, Andy Wong
Čína, oslavy nového roka, čínsky lunárny nový rok, draky, masky, lampióny Prvý deň prvého mesiaca oslávili Číňania aj Levím tancom v Ditan parku v Pekingu.

O dopravnom preťažení vnútroštátnych dopravných liniek ani nehovorím. Najmä v prípade vlakov. Tie záľahy ľudí na staniciach a perónoch, to je doslova nočná mora. Cudzinec so slabším nervovým systémom môže pri takomto zážitku utrpieť kultúrny šok či traumu. A hoci príchod k rodičom na sviatky je tradičná „synovská povinnosť“, poznám nemálo Číňanov v Európe, ktorí sa tomu veľmi radi vyhnú, ak je to aspoň trochu možné a nikam necestujú. To, čo sa odohráva v čínskych mestách, sa totiž dá nazvať aj besnením. Taká je moja skúsenosť zažitá i počutá.

Podľa poslednej módy (zámožnejší) Číňania v čase sviatkov bezuzdne hodujú, priateľov pozývajú na grandiózne hostiny do reštaurácií (nedá sa odmietnuť), kde sa doslova prehýbajú stoly a potokmi tečú drahé nápoje. Samozrejme vrátane tvrdej čínskej pálenky. Nad týmto megašialenstvom sa čoraz viac zastavuje rozum aj Číňanom samotným. Kvantum jedál, hora vyhodených peňazí, ale aj alarmujúce čísla pokazených žalúdkov či úrazov pri odpaľovaní delobuchov… a čoraz masívnejšia, predsa však nie dosť účinná osveta v médiách.

Lunárny kalendár ostáva tieňový

Prvý deň nového roka symbolicky odštartoval prebudenie prírody zo zimného spánku a začiatok prác na poli. V agrárnej Číne boli rituály roľníckeho života priam posvätné. Z tohto radostného času veselia a osláv sa postupne vyvinuli Sviatky jari. Hoci mestské obyvateľstvo už dávno neprežíva radosti a starosti roľníckeho života, tieto sviatky sú hlboko zakorenené v čínskom národe ako niečo dôležité, výnimočné. Mnohí sa na sviatky tešia, i keď „megašialenstvo“, žiaľ, v mnohých prípadoch platí do bodky.

Dračí tanec. Foto: SITA/AP, Bullit Marquez
Filipíny, Čína, oslavy nového roka, čínsky lunárny nový rok, draky, masky, lampióny Dračí tanec.

Je tu aj príjemná stránka sviatkov. Pre korektnosť musím zdôrazniť, že Číňania v tomto čase zvyknú byť milší a veľkorysejší ako bežne. Udobrujú sa hnevníci. Ľudia trochu poľavia v pracovnom tempe, čo je fajn. Celková atmosféra sviatkov môže pôsobiť na mnohých aj príjemne a uvoľnene.

Zaujímavé je, že zatiaľ čo my zažívame na dvakrát silnú, jedinečnú atmosféru Štedrého a silvestrovského večera, Číňania toto zažívajú v jediný jeden večer spolu. Lunárny kalendár naďalej ostáva „tieňovým“ kalendárom. I keď Číňania pred sto rokmi začali používať „náš“ kalendár, vedľa každej arabskej číslice zvykne byť inou farbou a drobnými znakmi označené, ktorý deň ktorého mesiaca je to v kalendári tradičnom, teda lunárnom.

Číňania žili oddávna v súzvuku s kolobehom prírody a začiatok každého nového roka vypočítavali podľa pohybov mesiaca. Jeden čínsky lunárny rok mal 12 mesiacov po 29 – 30 dní a jeden rok mal spolu 353 dní (priestupný rok až 383). V tomto bezchybne fungujúcom systéme vznikla „nepravidelnosť“ začiatku nového roku až z pohľadu nášho kalendára, ktorý Čína s pádom cisárstva (1911) musela chtiac-nechtiac akceptovať.

A tak začiatok čínskeho tradičného roka má rôzny dátum, v rozpätí od 20. januára až do 22. februára. Z hľadiska rytmu prírody by to však mal byť astronomicky vždy v jeden a ten istý deň. Starí, málo vzdelaní Číňania vám aj dnes povedia, že sa narodili napr. na 3. deň 5. mesiaca roku 1931 – a vy neviete, ktorý deň presne to je. (V občianskom preukaze to však určite majú uvedené „moderným“ spôsobom.)

Dračí tanec aj ohňostroje

Predvečer Nového roka, tzv. čchu-si, je dôležitou udalosťou v živote každej čínskej rodiny. Všetci členovia sa zhromaždia okolo veľkého okrúhleho stola, na ktorom zvykne byť najmenej 20–30 rozličných pokrmov. Bohatý výber, hojnosť, mnohorakosť – predzvesť roku nového, v znamení úspechu a prosperity.

V tento sviatočný večer zvykne mať každý na sebe niečo nové, či už odev, účes alebo šperky. V bohatších rodinách sa servíruje zo slávnostného porcelánu, ktorý je určený špeciálne na túto príležitosť. Okolo polnoci ľudia vychádzajú pred domy, do ulíc, záhrad a dvorov, aby odpaľovaním delobuchov oslávili príchod Nového roku.

Tradičný čínsky tanec počas osláv nového... Foto: SITA/AP, Andy Wong
čínsky lunárny nový rok, oslavy, lampióny, draky, Tradičný čínsky tanec počas osláv nového lunárneho roka v Pekingu.

Číňania už v 9. storočí vynašli pušný prach a tradícia ohňostrojov, odpaľovania rozličných rakiet či delobuchov je v národe nesmierne hlboko vžitá. V túto noc Číňania väčšinou nespia a čakajú až do brieždenia nového dňa, keď okolo šiestej odpaľovanie opäť zopakujú.

Ostať bdieť až do rána Nového roka – kedysi sa to považovalo za nevyhnutnosť. Dnes je to už oveľa voľnejšie. Pokiaľ ide o darčeky, na rozdiel od nášho zvyku kupovať ich ako prekvapenia a vkusne zabalené zhromaždiť pod vianočným stromčekom, Číňania preferujú iný spôsob. Pragmatickejší. Ak chce napríklad muž kúpiť manželke či deťom pri príležitosti nového roku niečo nové, pekné, vyberú sa v čase sviatkov do obchodu spolu a darček sa vzápätí začne používať.

Oslavy na vidieku, v porovnaní s mestami, sú v istom zmysle poetickejšie a kultúrne bohatšie. Ako kontrast k skromnému a strohému životnému štýlu je oslava Nového roka pre chudobných vidiečanov výrazným a farbistým oživením. Zvykne sa zarezať prasiatko alebo ovca a ľudia si doprajú dobroty, ktoré si počas celého roka odriekali.

Nákup dekorácií pred oslavami čínskeho nového... Foto: SITA/AP, Andy Wong
Čína, oslavy nového roka, lunárny nový rok, lampióny, cestovanie Nákup dekorácií pred oslavami čínskeho nového roka v Pekingu.

Koniec koncov veď aj slovenská dedina poznala čosi podobné – tie najlepšie pochúťky ako klobásky, med, oriešky, mak, biela múka na koláče… sa odkladali na sviatky. Prostí ľudia v ktorejkoľvek časti sveta vedeli vždy najviac doceniť a vychutnať výnimočnosť sviatočnej atmosféry a nevšednej hojnosti.

Na čínskom vidieku sa počas sviatkov konajú rôzne ľudové zábavy. Typický je tzv. dračí tanec (nielen v roku draka), kde pod bohato dekorovaným telom draka tancuje množstvo ľudí za zvukov špeciálnych bicích nástrojov. Odpaľovanie ohňostrojov je tu azda ešte bezuzdnejšie, lebo v mestách platí čoraz viac zákazov a priestranstvo vidieka je na takéto účely bezpečnejšie v porovnaní s mestskými pomermi.

Pirôžky s mincou a sladké guľky

Čínska kuchyňa v čase sviatkov to je kapitola sama osebe. Na severe krajiny nesmú chýbať na sviatočnom stole pirôžky z obyčajného múčneho cesta uvarené vo vode, plnené pomletým mäsom a zeleninou. Mnohé rodiny pri balení zvyknú do jedného zabaliť malú mincu. Takýto pirôžok s pridanou hodnotou pre šťastného nálezcu má byť symbolom úspechu a bohatstva v nadchádzajú­com roku.

Oslavy čínskeho lunárneho nového roka. Foto: SITA/AP, Dita Alangkara
Indonézia, čínsky lunárny nový rok, oslavy, lampióny, draky, Oslavy čínskeho lunárneho nového roka.

Hoci v Číne nejestvuje sviatočné pečivo alebo koláčiky ako u nás, tradičným pokrmom sú guľky zo špeciálneho ryžového prášku zarobeného s vodou, naplnené pomletým čiernym sezamom a cukrom (chuť podobná makovej plnke) alebo orechmi, ďatľami či kandizovaným ovocím. Guľky sa varia vo vode a podávajú v malých mištičkách ako záverečný chod. Guľatosť symbolizuje plnosť, zavŕšenosť, uzavretosť rodinného kruhu, a preto má byť servírovanie jüan-siao prísľubom šťastia. Podľa tradície sa sladké guľky servírovali na 15. deň prvého mesiaca, keď sa oficiálne končia Sviatky jari.

Striktne dané sviatočné menu však neexistuje. U nás na vianočnom stole nesmú chýbať zaužívané oplátky s medom, ryba, kapustnica či makové opekance, Číňania zvyknú servírovať veľké množstvo rozmanitých jedál, podľa možnosti exkluzívnejších než bežne.

Určite nechýba viacero druhov ryby, hydina, bravčové, hovädzie, morské živočíchy, najrozličnejšie druhy zeleniny, vajec a tofu. Zatiaľ čo naše gazdinky pred Vianocami strávia hodne času prípravou vianočného pečiva, Číňania zas vynaložia veľa času na prípravu špeciálne nakladaných vajíčok, rýb a pochutín v rôznych nálevoch.

Červená ochráni

Čínske dekorácie cez sviatky úzko súvisia s tradíciou. Číňania veria v existenciu zlých duchov a démonov, ktorí sa vraj okrem silného rachotu a svetla boja i červenej farby. Od tejto predstavy sa odvíja tradičné vyvesovanie červených lampiónov na priedomiach alebo rôzne vystrihované dekorácie z červeného papiera vylepené do okien.

Červené lampióny majú odstrašiť zlých duchov a... Foto: SITA/AP, Joshua Paul
Malajzia, čínsky lunárny nový rok, oslavy, lampióny, draky, Červené lampióny majú odstrašiť zlých duchov a démonov.

Pred začatím nového roka sa pozdĺž verají každej čínskej domácnosti zvykli vylepiť tzv. jarné dvojveršia, teda dva paralelné výroky na dvoch úzkych pruhoch červeného papiera, ktorých význam je dobroprajný, vysoko pozitívny a mal by prilákať do domu šťastie.

Čínske rodiny si tiež s obľubou vešajú zvonku na vchodové dvere znak fu – „šťastie“, ktorý však musí visieť obrátený naopak, pretože slovo – „obrátiť“ má rovnakú výslovnosť ako slovo „prísť“, „doraziť“. Číňania tak v novom roku symbolicky prizývajú do svojich domovov šťastie, úspech a sily dobra. Číňania sú národ poverčivý, dovolím si tvrdiť, že oveľa viac ako my Slováci.

Vynaliezavá a veselá opica

V čínskom horoskope sa cyklicky strieda dvanásť zvieracích symbolov – potkan, býk, tiger, zajac, drak, had, kôň, ovca, opica, kohút, pes a prasa. Jedni sú považované za viac, iné za menej priaznivé. Vždy už niekoľko týždňov pred začiatkom nového roka sa začínajú vydávať príležitostné novoročné známky, kalendáre, hračky, reklamy ba i potraviny znázorňujúce zviera symbol pre nadchádzajúci rok.

Začal sa čínsky rok opice. Foto: SHUTTERSTOCK
Čína, oslavy nového roka, čínsky lunárny nový rok, draky, masky, lampióny Začal sa čínsky rok opice.

V súvislosti s poverčivosťou sa nejeden Číňan snaží významnú udalosť svojho života, ako je svadba či narodenie dieťaťa, podľa možnosti presunúť do roku všeobecne priaznivého. Za taký je považovaný aj rok opice. Opica v Číne – podobne ako u nás – je prefíkaný šibal, ktorý symbolizuje vynaliezavosť, opička je veselej, milej povahy.

Mimochodom, legendárny opičiak Sun Wu-kchunga zo slávneho fantazijného románu Putovanie na západ (16. stor.), je najznámejšie „literárne“ zvieratko z celej dvanástky. Táto mimoriadne obľúbená postavička v románe prezentuje nielen svoju nezbednosť, dôvtip a šikovnosť, ale aj rytiersku šľachetnosť, boj za dobro, odmietanie neprávosti. Ideál mocného a zároveň spravodlivého muža. Opičiak Sun je v roku opice určite kľúčová asociácia, znázorňovaná často s broskyňu nesmrteľnosti v ruke –  v románe ju totiž ukradol na nebeskom dvore.

Čínsky internet je zaplavený úvahami o ľuďoch narodených v roku opice (2004, 1992, 1980 atď.), čo by mali-nemali robiť, na spôsob: „Treba sa vyhnúť nebezpečným aktivitám, z profesionálneho hľadiska to bude rok nestabilný, ale dáva vyhliadky pre osobný rast, najmä formou vzdelávania atď. Dávajte si pozor na svoju náladovosť, aby ste si nepokazili vzťahy v súkromí…“ Presne na spôsob našich horoskopov. (globalizácia?) A keď sme pri horoskopoch, je tu podstatný rozdiel. Zatiaľ čo my hovoríme „ja som v znamení kozorožca“, Číňan povie: „ja som v roku opice“.

Draky a levy tancujú počas vítania nového... Foto: SITA/AP, Bullit Marquez
Filipíny, čínsky lunárny nový rok, oslavy, lampióny, draky, Draky a levy tancujú počas vítania nového lunárneho roka.

Na záver ešte treba povedať jedno. Vďaka globalizácii a extrémnej túžbe zarábať v čínskom prostredí čoraz viac zapúšťajú korene aj Vianoce, vianočné večierky, posedenia… Vo veľkom sa nakupujú stromčeky, všade žiaria vianočné dekorácie, darčeky deťom rozdáva Santa Claus…

Navyše mladí, moderní Číňania zvyknú pomerne bujaro oslavovať aj Silvester 31. decembra, zhodne so západným svetom. Niekedy mám pocit, že udržiavateľmi tradície Sviatkov jari sa stávajú predovšetkým tí skôr narodení. Ale to sa deje napokon všade, nielen v Číne…

Nechcem tým však naznačiť úpadok či zánik týchto sviatkov! (Hoci presne to sa v Japonsku pred vyše 100 rokmi stalo, v prospech západných vianočno-silvestrovských osláv). Sviatky jari sú dôležitou súčasťou kultúrnej tradície, ba priam identity Číňanov. Navyše tí westernizovaní, moderní Číňania v mestách sú predsa len zlomkom obrovského národa, ktorý si svoje tradície a zvyky stráži a nedá na ne dopustiť. A možno, zoči-voči kultúre Západu, s ešte väčšou dôslednosťou a láskou.

Sviatky jari

  • 1. Najväčšie čínske tradičné sviatky, významná súčasť kultúrneho dedičstva, s veľkolepými oslavami nielen na území ČĽR, ale aj na Taiwane a všade tam, kde žijú početné komunity Číňanov (Malajzia, Indonézia, Singapur, Thajsko, China Towny v Severnej Amerike atď.).
  • 2. Vznik týchto sviatkov nesúvisí so žiadnym náboženstvom či filozofiou (na rozdiel, napríklad, od kresťanského základu Vianoc). V tradícii signalizujú príchod jari a začiatok prác na poli – v tradične agrárnej krajine mal život roľníka kľúčové miesto.
  • 3. Konkrétny dátum je pohyblivý, odvodený od jednotlivých fáz mesiaca, najskôr však môžu byť 20. januára a najneskôr 22. februára.
  • 4. Sviatky oficiálne trvajú 15 dní, začínajú sa Novým rokom (1. deň 1. mesiaca lunárneho kalendára), ktorý odštartuje rok konkrétneho zvieraťa z 12 rôznych, podľa čínskeho zvieratníka. Napríklad v roku 2016 rok koňa trval až do 7. 2. 2016. Ale 8. 2. sa začal rok opice.
  • 5. Predvečer Nového roka je mimoriadne slávnostný – rodiny sa schádzajú pri okrúhlom (bohato prestretom) stole. V noci sa odpaľujú delobuchy, aby zahnali zlé, démonické sily (tradičná čínska poverčivosť).

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Čína #sviatky #Číňan #lunárny nový rok
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy