„Už dve noci sme nepustili klimatizáciu, pretože bola prechladnutá. Ráno si dáva na pitie jahodové mlieko,“ dodala. Na prvý pohľad bežná konverzácia, akú vedú oddané matky na celom svete. Až na to, že dcéra, o ktorej Natsuda hovorí, nie je skutočná. Aspoň nie v bežnom živom zmysle slova ako bytosť z mäsa a krvi.
Ide o detailne prepracovanú bábiku. Jednu z mnohých, ktoré sa stali novým, poverami poháňaným šialenstvom. Odštartovali ho miestne celebrity, aby ho vzápätí prevzal zvyšok národa, a to napriek nechuti konzervatívnych vojenských vládcov thajského kráľovstva.
Tieto nákladné bábiky, ktoré môžu stáť až 600 dolárov (vyše 500 eur), sú v thajčine známe ako „luuk tchep“ (detskí anjeli). Ich popularita začala rásť zhruba pred rokom, keď sa celebrity postupne zverili, ako tieto bábiky obliekajú, a kŕmia ich, a ony im na oplátku prinášajú profesionálny úspech.
Tí, ktorí v nich veria, tvrdia, že bábiky, z ktorých množstvo je požehnané od mníchov a má na sebe napísané sväté verše, obsahujú ducha skutočného dieťaťa a musí sa s nimi zaobchádzať ako so živou bytosťou.
Teória hovorí, že tým, ktorí sa o svoje bábiky starajú ako o člena vlastnej rodiny, bábika zošle šťastie. Výsledkom je, že plastové bábiky teraz zaujímajú miesta pri stoloch v reštauráciách, v kinách a dokonca aj v lietadlách.
Štyridsaťpäťročná Natsuda žije so svojou skutočnou 21-ročnou dcérou. To jej ale nijako nebráni venovať zapálenú pozornosť bábike, ktorú v thajčine pomenovala trochu prvoplánovým menom „Ruaj čang“ (taká bohatá).
„Odvtedy, ako ju mám, sa môj život naozaj zmenil. Napríklad som vyhrala v lotérii, čo sa mi nikdy predtým nestalo,“ vysvetlila.
Na otázku, čo by povedala tým, ktorí ju pokladajú za naivnú, odpovedala: „Je to moja osobná viera. Nemôžem sa hnevať na tých, ktorí tomu neveria, ale sama verím tomu, čo vyznávam.“
V mnohých ohľadoch je thajská vášeň pre „detských anjelov“ len ďalším prejavom hlboko poverčivej spoločnosti, ktorá kladie obrovský dôraz na odháňanie smoly a zaisťovanie šťastia. Viac ako 90 percent Thajčanov sa označuje za budhistov. Avšak miestny budhizmus je známy svojím synkretizmom a s radosťou do seba mieša mnoho animistických a hinduistických tradícií.
Mnohí Thajčania pevne veria na dobrých a zlých duchov, a tiež na to, že obeta alebo najnovšie amulet pre šťastie od nich odvráti zlú karmu. Na prelome tisícročí sa stali absolútnou nevyhnutnosťou veľké amulety, ktoré sa často predávali za tisíc dolárov za kus.
Ich popularitu zmenšilo úmrtie presláveného policajného dôstojníka, ktorý za svojho života tvrdil, že práve takýto amulet mu pomohol vyriešiť prípad vraždy.
Terajšie bláznenie okolo bábik Thajsko však názorovo rozdeľuje. Kým niektorí ich vnímajú ako prirodzené rozšírenie tradícií, iní ich odsudzujú ako komerčný humbuk a symbol toho, ako budhizmus „hlúpne“.
„Občas ma to privádza do šialenstva, keď ich vidím vo vlaku,“ pripúšťa 31-ročná Lakchana Oleová, grafická návrhárka z Bangkoku, ktorá vraj tieto bábiky po meste stretáva čím ďalej tým častejšie.
Zástancovia bábik argumentujú, že sú pozitívne, aj keby človeku len pomohli zmierniť samotu. Ich odporcovia ich odsudzujú ako ďalší hókus-pokus prehnane poverčivých ľudí.
„Len to ukazuje, aká je spoločnosť perverzná,“ vyhlásil konzervatívny mních Budha Issara, ktorý je známy svojím ostrým odmietaním komercie. „Keď je človek osamelý, stačí, aby šiel von, porozprával sa so susedmi, robil niečo dobré pre verejnosť, pomáhal nevidiacim, zametal podlahy alebo pestoval rastliny,“ dodal.
Na otázku, či by vyhovel človeku, ktorý by ho žiadal o požehnanie pre svoju bábiku, má jednoznačnú reakciu. „Jediné, čo by odo mňa počul, by bolo: ‚Do čerta s tebou, hlupák!‘“