Päťdesiatpäťročný Buldu, odetý do tradičného osmanského odevu, robí podľa agentúry AP tieto skoré ranné ramadánové obchôdzky mestom už pol svojho života. Robili to tak jeho predkovia a on dúfa, že to prevezmú aj ďalšie generácie.
Istanbulom každé ráno počas ramadánu prechádza asi 2000 bubeníkov. Prebúdzajú ľudí na suhúr, teda skoré raňajky, ktoré sa musia zjesť ešte za šera, kým sa začne pôst.
„Ramadánoví bubeníci existujú od éry Osmanov,“ hovorí hrdo Buldu, zatiaľ čo si jeho dvadsaťtriročný synovec Emrah, ktorý bude tiež bubnovať, mieša cukor v šálke svojho čaju. Keď sa napijú, rozídu sa každý na inú stranu skoro vojenským krokom.
Foto: SITA/AP, Lefteris Pitarakis
Počas roka si Buldu a mnoho jeho príbuzných zarába hraním na svadbách a iných slávnostiach. Počas ramadánu sú však závislí od darov spoluobčanov. „V mesiaci ramadánu nemáme prácu, pretože svadby sa nekonajú. Nech boh požehná občanom, berieme si peniaze od tých, ktorí nám dajú,“ povedal Buldu.
Väčšina istanbulských bubeníkov sú štyridsiatnici alebo päťdesiatnici. Mladších táto činnosť veľmi nezaujíma, konštatuje Buldu, ktorý sa sám chopil paličiek až po smrti svojho strýka. Niektorí z jeho kolegov sa boja, že o remeslo nakoniec prídu a že bubny raz nahradí zvonenie budíkov.
Foto: SITA/AP, Lefteris Pitarakis
Povzbudením pre skeptikov bolo, keď sa pred piatimi rokmi zaviedli tradičné kostýmy a tiež členské preukazy pre bubeníkov. Dodalo to tradíciii zmysel a pomohlo rozšíriť rady bubeníkov.
„Z niekdajších 900 ich je teraz 2000,“ oznámil úradník Selami Aykut zo štvrte Bahçelievler. „Chceme, aby sa táto tradícia udržala,“ povedal pri prvých skorých raňajkách tohtoročného ramadánu.
Väčšina občanov tradíciu podporuje, ale sú aj výnimky, ktorých hluk bubnov ruší. Podľa Aykuta sa sťažujú hlavne chorí, starí a matky malých detí.
„Má to zmysel, pretože ľudia vedia, že so zvukmi bubnov prišiel ramadán. Iní ľudia sa naopak sťažovali, keď bubny v uliciach nebolo počuť,“ vyhlasuje Aykut.