Japonci majú zábrany hovoriť so svojimi rodinami, tak si najímajú poslucháčov

Nie je na tom nič tajného: veľa Japoncov, od dospievajúcej mládeže po seniorov, pociťuje potrebu vyrozprávať sa do nezúčastnených uší, bez toho, aby sa museli ukladať na pohovku u psychoanalytika.

07.08.2016 15:00
Tokio, repka, svadobný pár Foto: ,
Ilustračné foto.
debata

Riešením je prenajať si plateného „načúvača“. Táto služba sa nazýva ossan rental, pričom prvé slovo znamená muž vo veku od štyridsaťpäť do päťdesiatpäť rokov. Služba stojí v prepočte asi 8,50 eur na hodinu.

Nápad sa pred štyrmi rokmi zrodil v hlave nezávislého stylistu Takanobua Nišimota, ktorý zo začiatku prenajímal sám seba. „Táto služba je pre mňa predovšetkým potešením. Spočiatku som len chcel napraviť trochu povädnutú povesť mužov môjho veku, ktorými sa často pohŕda,“ vysvetľuje.

A hneď vyvracia každé podozrenie: „Ľudia, ktorí si ma prenajímajú, chcú, aby som im hodinu alebo dve robil spoločnosť a predovšetkým ich počúval,“ vysvetľuje. Uvádza prípad jednej osemdesiatničky, ktorá mu každý týždeň volá, aby sa s ňou poprechádzal v parku. „Skoro som sa stal jej synom,“ citovala štyridsaťosem­ročného Nišimota agentúra AFP.

Úradník, star aj rybár

Medzi zákazníkmi má jedného rybára, ktorý už má dosť toho, ako je stále sám a mlčí, kým mu zaberie ryba, stredoškoláčku rozhodnutú stať sa hviezdou, ktorú však rodina nepodporuje, alebo mladého úradníka, ktorý nevie, ako komunikovať s nadriadeným.

„Prežil som mnoho pohnutých chvíľ, a aj keď som niekoľkokrát chcel prestať, táto služba a stretávanie sa s druhými sa pre mňa stali nevyhnutnými. Moja žena má pochopenie a dôveruje mi,“ hovorí Nišimoto.

Mesačne má 30 až 40 klientov, z ktorých 70 percent tvoria muži. Zamestnáva šesťdesiatku počúvajúcich spoločníkov pôsobiacich po celej krajine.

„Neviem, kedy si ma kto prenajme a čo odo mňa bude žiadať. Z toho mám trošičku strach, ale zároveň je to zaujímavé. Pravdupovediac, doteraz som sa nestretol s klientom, ktorý by mal neobvyklé požiadavky,“ uvádza Nišimoto.

Dvadsaťštyriročná Nodoka Hjódóová si Nišimota prenajíma, aby si mohla slobodne pohovoriť a nemusela sa štylizovať do nejakej sociálnej roly. „Inak hovorím s kamarátmi, inak so svojou rodinou, inak so svojím priateľom. Tu to je iné, pretože hovorím s niekým, koho nepoznám a vďaka ktorému mám pocit, že lepšie chápem samu seba,“ hovorí.

Nemajú s kým hovoriť

Podľa francúzskej sociologičky a expertky na Japonsko Muriel Jolivetovej svedčí táto služba o rastúcej neschopnosti Japoncov komunikovať s blízkymi osobami, a to zo strachu, že ich budú nudiť, alebo preto, že sa boja ich reakcie.

Tento názor zdieľa psychológ Hiroaki Enomoto, ktorý zdôrazňuje, že v Japonsku je vopred daný rámec vzťahov a aj to, čo sa smie hovoriť. „Keď sa Japonec stretne s niečím novým, je pre neho ťažké to niekomu vysvetliť, pretože v existujúcich vzťahoch nemusí nájsť vhodného poslucháča. Kladie si otázku, do akej miery sa môže zveriť, aby druhého neurazil,“ usudzuje Enomoto.

V prípade plateného načúvania ide o obchodný vzťah: „Platíte si za to, že môžete hovoriť, a môžete požadovať, aby vás niekto počúval. To nie je možné s príbuzným, ktorého nemôžete prinútiť ku konverzácii a pred ktorým môžete pociťovať isté zahanbenie. Ženy sa mi zverujú s vecami, ktoré by svojim priateľkám nepovedali,“ zdôrazňuje Nišimoto.

debata chyba
Viac na túto tému: #Japonsko #komunikácia #Japonci