Špekulácie sa tiež vedú o význame jeho odboja v dejinách indiánskych vojen aj o jeho obľúbenosti medzi vlastným ľudom. A nevie sa tiež, kedy presne sa narodil.
A už za vyvrátenú sa považuje skoršia domnienka, že Geronimo poslúžil Karlovi Mayovi ako predloha a vzor pre Vinnetoua. Kapitulácia „posledného slobodného náčelníka“, ako sa niekedy označuje, pred 130 rokmi, 4. septembra 1886, sa stala významným míľnikom v dejinách amerických indiánov.
Geronimo, indiánskym menom Goyathlay alebo Gokhlayeh (Ten, ktorý zíva, skrátene Zíval), sa narodil pravdepodobne medzi rokmi 1820–1825 na pomedzí Arizony a Nového Mexika. Vo svojom autorizovanom životopise Geronimo uviedol, že sa narodil v júni 1829. Patril k pomerne komplikovanej skupine čirikavských kmeňov Apačov.
Trpký osud
Zásadný obrat v jeho živote nastal údajne v marci 1851, keď mexickí vojaci počas masakru pri Kaskiyehu zabili jeho ženu, troch synov a matku. To tvrdí samotný Geronimo, ale inak sa o kľúčovom okamihu jeho života vedú špekulácie. Vtedy vraj tiež sľúbil, že celý život zasvätí pomste.
V nasledujúcich rokoch si vydobyl povesť neohrozeného bojovníka, ktorý chráni svoj ľud, a legendárnou sa stala najmä jeho nepolapiteľnosť, keď mal v pätách niekedy aj tisícky vojakov.
V rokoch 1858–1886 bojoval proti mexickým a americkým vojakom na území Arizony, Nového Mexika a západného Texasu a niekoľkokrát sa mu podarilo utiecť zo zajatia či z rezervácie. Často prechádzal hranicu Spojených štátov a Mexika a jeho akcie pripomínali skôr partizánsku vojnu.
Uvoľnené miesto
Spočiatku nepatril medzi najslávnejších bojovníkov, situácia sa však zmenila v roku 1874, keď zomrel náčelník čirikavských Apačov Cochise.
Niekedy na začiatku 50. rokov získal meno, pod ktorým sa preslávil – Geronimo. Mexickí vojaci, ktorých nenávidel zo všetkých najviac, sa totiž pri jeho neohrozených útokoch obracali k svätému Hieronymovi a indiánskemu náčelníkovi sa to meno zapáčilo.
V posledných rokoch pred kapituláciou sa Geronimovi darilo s hŕstkou svojich bojovníkov unikať mnohonásobnej presile vojakov – v roku 1885 napríklad pobilo jeho 34 bojovníkov a osem starších chlapcov v Mexiku a USA až 200 ľudí.
Koniec apačských výbojov
V roku 1886 kapituloval už v marci, kvôli nedôslednosti amerických vojakov sa mu však podarilo utiecť. V septembri ale svoj stále zúfalejší boj vzdal navždy.
Po kapitulácii ho previezli do väznice na Floridu a potom do rezervácie pri Fort Sill v Oklahome. Kapituláciou Geronima sa podľa niektorých zdrojov skončili apačské vojny.
To ale iní historici spochybňujú, pretože v nasledujúcich rokoch sa totiž zaznamenalo niekoľko násilných činov zo strany Apačov a posledný známy nájazd vykonala skupina Apačov v roku 1924, keď ukradla koňa arizonským osadníkom.
Smutný koniec náčelníka
V posledných rokoch svojho života sa Geronimo stal turistickou atrakciou – predával svoje fotografie a vyrábal rôzne suveníry. Vo februári 1909 zomrel na zápal pľúc, ktorý si údajne „uhnal“ po tom, čo opitý spadol z koňa do studenej rieky.
Jeho posledné slová boli: „Slnko vyjde, chvíľu svieti, zapadne a je preč. Tak to bude aj s indiánmi. Uplynie len málo rokov a o indiánoch bude počuť len to, čo o nich napíšu belosi vo svojich knihách.“
Osud slávneho bojovníka sa tiež niekoľkokrát dostal na filmové plátna a je po ňom pomenovaných niekoľko miest. Rozhorčené reakcie medzi indiánmi vyvolal fakt, že zabitý terorista Usáma bin Ládin dostal od armády krycie meno Geronimo.