Verné psy ležia už 1000 rokov po boku pánov. Vyzradia vedcom tajomstvá Peru?

09.11.2016 14:00
pes, Peru, hrob, cintorín
Pes na hrobe v Peru. (Ilustračné foto.) Autor: ,

Pes s povrazom okolo krku má ešte všetku srsť. Avšak obetovali ho pred 1000 rokmi, pravdepodobne v rámci pohrebného rituálu nejakého bojovníka.

Ostatky psa sa našli v archeologickom komplexe Maranga, takzvanom Parku legiend, ktorý sa rozkladá na takmer 100 hektároch severovýchodne od peruánskej metropoly Limy, píše agentúra AFP.

Je tu asi 2000 zvierat, ale aj 54 huacas čiže akýchsi svätýň, rozsiahlych stavieb z mazaniny na báze ílu, ktoré boli v predhispánskej dobe náboženskými či pohrebnými miestami.

Až doteraz sa tu našli stopy troch civilizácií, a to limskej (od roku 100 do roku 650 nášho letopočtu), ychsmskej (od roku 900 do roku 1470) a inkskej (medzi rokmi 1200 až 1500).

„Pre vedcov je tu toho ešte veľa na objavovanie,“ hovorí Lucénida Carriónová Sotelová, ktorá riadi archeologickú činnosť v tomto komplexe.

Ich úsilie už korunoval úspech: „Od roku 2001 sa tu našlo 138 psov a 134 ľudských ostatkov pochádzajúcich z obdobia Ychsma,“ dodáva.

Posledný nález pochádza z augusta, keď sa v tomto parku, založenom v roku 1964, objavili pozostatky desiatich psov, dvoch prasiatok miestneho druhu a jedného človeka.

V prípade ľudských ostatkov, ktoré exhumovali v posledných rokoch, možno nájsť jeden spoločný bod: v čase smrti mali všetci medzi dvadsiatimi a štyridsiatimi rokmi a zabili ich prudké údery do lebky a do rebier. Predpokladá sa, že išlo o bojovníkov.

Prípady psov, pochovaných po ich boku, však vyvolávajú viac otázok. „Našli sme psy, ktoré boli obesené a ešte mali povraz okolo krku. Niektoré nesú známky zranenia a boli uškrtené. Je nepochybné, že tieto zvieratá boli obetované a pochované ako keby spali,“ vysvetľuje vedkyňa.

Podľa jej predpokladov bolo v období Ychsma obetovanie psa súčasťou pohrebného rituálu bojovníka.

Prvé analýzy ukazujú, že nájdené psy patrili k jednému druhu a vážili od siedmich do 20 kilogramov. Najmenší z nich meral 40 až 50 centimetrov a jeho srsť bola krátka so škvrnou na hrudi.

„Tieto psy pochádzajú z doby pred 1000 rokmi. Ďalšie určovanie veku však ukáže s presnosťou, či je to tak,“ uvádza Sotelová.

Prekvapivo majú všetci zachovalú srsť. To vedcom pomôže stanovil druh psov, ktoré žili v predinkskej a inkskej dobe, ich pôvod a aj to, prečo sa chovali.

Doteraz vedci poznajú peruánskeho psa bez srsti, ktorý sa objavuje okolo roku 300 nášho letopočtu a bol zrejme spoločníkom Inkov. V roku 2001 ho Peru vyhlásilo za národné dedičstvo.

Význam tohto zvieraťa v predhispánských civilizáciách ukázalo v roku 1993 objavenie hrobiek mumifikovaných psov pochovaných vedľa ľudí v regióne Moquegua, ktorý leží asi 1200 kilometrov juhovýchodne od Limy. Išlo o druh psa podobného zlatému retrieverovi, avšak s krátkymi nohami, dlhou béžovú srsťou a chvostom so zježenými chlpmi.

V Parku legiend sa môže 2,7 milióna návštevníkov ročne prechádzať okolo svätýň po tom, ako obdivovali opice, tigre alebo tulene.

Doteraz vedci preskúmali len osem z 54 svätýň. Náročná práca trvala takmer 15 rokov, pretože tieto miesta sú niekedy úplne zarastené vegetáciou a niektoré boli dokonca vylúpené.

V jednej zo svätýň boli pochované pozostatky muža a ženy vo veku od dvadsaťpäť do tridsať rokov so 17 tetovaniami v podobe rýb na ruke. „Zdá sa, že tieto osoby usmrtili ako obeť pre svätyňu,“ uvádza Lucénida Carriónová Sotelová.

#psy #peru
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk