Maroniti zo severného Cypru snívajú o znovuzjednotení ostrova. Aj kvôli jazyku

V jednej obci na severe Cypru žije maronitská komunita, ktorá túži po znovuzjednotení ostrova. To by jej mohlo pomôcť, aby nevymrel jej jazyk – jedinečná forma arabčiny výrazne poznačená aramejčinou, jazykom, ktorým hovoril Ježiš, píše agentúra AFP.

14.01.2017 07:00
Cyprus, lavička, muž, mier Foto: ,
Cyperčan na lavičke pod nápisom "mier" v nárazníkovej zóne, ktorú kontroluje OSN.
debata (20)

Kormakitis bol centrom potomkov kresťanských obchodníkov zo Sýrie a Libanonu, ktorí sem prichádzali od 8. storočia. Keď však turecká armáda uskutočnila v roku 1974 inváziu na sever ostrova, väčšina týchto maronitov odtiaľto odišla a tým sa oslabil aj ich jazyk sanna, cyperská maronitská arabčina.

Vlani, keď sa obnovili mierové rozhovory, mnohí začali snívať o návrate na sever ostrova a o obrode jazyka, ktorý pomaly vymiera aj napriek tomu, že sa organizujú jeho kurzy a vznikajú rôzne združenia na jeho podporu.

„Keď sme stratili našu obec, je veľmi ťažké zachovať náš jazyk,“ vyhlasuje učiteľka Katy Foradariová pod klenbou kostola z 18. storočia, kde sa usporadúvajú kurzy.

Okolo malého námestia, kaplniek z pieskovca a bungalovov vybielených slnkom sa od roku 2008 schádzajú vždy v lete mladí maroniti. Stovka detí a adolescentov vo veku od päť do sedemnásť rokov sa tu učí základy jazyka kodifikovaného len pred niekoľkými rokmi, gramatiku aj piesne.

Rovnako ako početní dobrovoľníci pracujúci v tejto škole vyrástla Katy v Kormakitise, najväčšej zo štyroch maronitských obcí na severe a poslednom mieste, kde sa ešte týmto jazykom hovorí.

Keď mala šestnásť rokov, donútila turecká invázia maronitov utiecť na juh. Maronitom sa síce podarilo postaviť si na juhu vlastné kostoly, kde sa slúžia omše v starej sýrčine, jazyku ešte stále používanom v kresťanských komunitách Východu, ale jazyk sanna sa vytratil. „Časom sme si odvykli a začali sme hovoriť po grécky,“ vysvetľuje Katy.

Z asi 5000 maronitov na stredomorskom ostrove dnes už len zhruba tisícka hovorí jazykom svojich predkov. „Jedine vtedy, ak bude vyriešený cyperský problém a maroniti sa budú môcť vrátiť domov, do svojich škôl a kostolov, budeme mať nádej, že náš jazyk zase začne žiť,“ hovorí Jannakis Musas, zástupca tejto komunity v parlamente.

V roku 1974 sa spolu s ďalšími maronitskými rodinami presťahoval do Nikózie. Tu majú jeden kostol a klub nazvaný Kormakitis, kde sa popíja káva a ktorý stojí neďaleko nárazníkovej zóny rozdeľujúcej staré mesto na grécku a tureckú zónu.

Opustený dom na Cypre v nárazníkovej zóne,... Foto: Reuters, YIANNIS KOURTOGLOU
Cyprus, dom, strely, ostnatý drôt, Opustený dom na Cypre v nárazníkovej zóne, ktorú kontrolujú jednotky Organizácie Spojených národov.

Podľa Jannakisa Musasa by znovuzjednotenie ostrova povzbudilo mladých, aby sa vracali do svojich obcí. Mohli by si tiež zvyknúť na starý jazyk a začať ním hovoriť. „Akonáhle sa maroniti znova usadia vo svojich obciach, bude to pre nich nový začiatok,“ tvrdí.

Nádeje na znovuzjednotenie však oslabujú početné neúspechy v rozhovoroch. Komunita sa napriek tomu naďalej usiluje o záchranu jazyka.

Rozhodne by bolo treba urobiť ho atraktívnejším pre mladých, ktorí sa na život na severe nepamätajú, pripúšťa Antonis Skullis v malej reštaurácii v Kormakitise. Tento štyridsiatnik priznáva, že má k jazyku sanna veľmi intímny vzťah a že s ním má spojené spomienky z detstva.

20 debata chyba
Viac na túto tému: #Cyprus