Toto je skutočne raj, povedali si aj piráti, ktorí si uvedomili, že ostrov leží priamo na námorných trasách veľkých obchodných lodí, ktoré z Východnej Inde vozili koreniny, slonovinu, hodváb a ďalšie vzácnosti.
V 17. a 18. storočí preto úzky žulový ostrov s rozlohou 222 km2, ktorý leží asi 8 kilometrov od Madagaskaru, obsadili stovky banditov, ktorí zo svojej základne prepadávali nešťastných kupcov.
Ostrov im okrem dokonalej pozície poskytoval aj ďalšie výhody – v jeho početných zátokách a zálivoch sa pirátske lode mohli dokonale schovať a boli tiež chránené pred búrkami a nepohodou počasia.
Navyše, po každom úspešnom záťahu na cudzí majetok si dopriali menšiu oslavu aj v náručí miestnych žien, ktoré pravdepodobne proti ich „povolaniu“ nesmeli nič namietať.
Pirátsku osadu na Sainte Marie založil v roku 1685 legendárny anglický pirát Adam Baldridge, ktorý sem ušiel z Jamajky, kde ho stíhali pre vraždu.
Iba rok stačil Baldridgeovi, aby ovládol všetky vodné cesty do prístavu Sainte Marie. Podmanil si tiež miestne kmene a náčelníkov prinútil platiť mu „daň“ v podobe dobytka, jedla a žien.
Samotný anglický pirát si žil ako kráľ a jeho život bol na ostrovné pomery extravagantný. Býval v opevnenej rezidencii na kopci, v ktorej mu robil spoločnosť celý hárem miestnych žien. Legenda hovorí, že piráti si na ostrove dokonca vybudovali utopickú republiku Libertalia.
Úspešné obchodné vzťahy si zanedlho vybudoval aj v zahraničí, spriahol sa s bohatým newyorským podnikateľom. Baldridge konfiškoval koristi ostatných pirátov a posielal ich do USA výmenou za predmety bežnej potreby, rum, náradie a strelivo, ktoré následne distribuoval kriminálnikom.
Adam zabezpečoval pirátom tiež plody ostrova – banány, kokosové orechy, pomaranče, ananásy, sladké zemiaky, hovädzí dobytok, kuracie mäso, ryby a korytnačky.
Jeho distribučná sieť bola vskutku efektívna: po celom ostrove mal desiatky skladov s pokladmi, ktoré ukoristili morskí zbojníci, aj so zásobami zo zámoria.
Zapojil sa tiež do vtedy výnosného obchodu s otrokmi. Nešťastníkov lacno kupoval na východnom pobreží a predával ich prechádzajúcim lodiam alebo priamo posielal do Ameriky alebo Západnej Indie.
Jeho spupnosť však nemala hraníc a keď sa pokúsil predať aj niekoľko z miestnych domorodcov, prišla tvrdá odozva. Ostrovania sa v roku 1697 vzbúrili, zničili Baldridgeove sklady, zruinovali jeho honosné sídlo a zo Sainte Marie ho vyhnali.
Po kapitánovom odchode sa celá pirátska sieť na ostrove zrútila ako domček z karát vo vetre. Banditi nedokázali bez Adama úspešne viesť obchody, ani si zabezpečiť dodávky munície. Mnoho z nich preto požiadalo o milosť a usadilo sa na Madagaskare.
Poženili sa s miestnymi dievčatami, založili si rodiny a umreli ako počestní občania s vnukmi na kolenách. Pochovali ich na pirátskom cintoríne na maličkom ostrove île aux Forbans, ktorý leží v zátoke Ambodifotatra – hlavného mesta Sainte Marie.
Dnes žije na Sainte Marie asi 25 000 obyvateľov a je obľúbenou turistickou atrakciou, ktorá ponúka návštevníkom idylický tropický raj, ideálny na potápanie a šnorchlovanie, pozorovanie veľrýb, ale aj objavovanie tajomnej pirátskej minulosti ostrova.
Mnoho ľudí lákajú tiež zarastené náhrobky, ktoré skrývajú dávne lúpežnícke tajomstvá. A možno sa niekomu pošťastí a nájde roky zahrabané poklady…
Zdroj: Travelmadagascar.org; Amusingplanet.com; Lonelyplanet.com; Wikipedia.org