Dedinčania z mesta Puno, ktoré sa rozkladá na brehu jazera Titicaca, sa obliekli do farebných kostýmov a oslavu na počesť svojej patrónky začali bujarými tancami.
Nesmú chýbať ani topánky ušité z kožušín lám, klobúky s pierkami farebných amazonských vtákov či náhrdelníky z kukuričných klasov.
„Tancujeme takto od čias našich starých rodičov,“ povedal sedemdesiatpäťročný Martin Mamani, ktorý na oslavu doputoval z mesta Esmeralda.
Niektoré z tancov symbolizujú tradičné činnosti roľníkov, ako napríklad pasenie lám Alapaka či strihanie ich srsti. Iné tance, naopak, znázorňujú dobytie územia Španielmi či to, keď dedinčania museli odísť na vojnu.

V skupinách, ktoré tvorí až 400 ľudí, tancujú celé rodiny, od najmladších po najstarších. Muzikanti k tomu hrajú na flauty a tradičné hudobné nástroje.
Dedinčania tancom vyjadrujú vďaku patrónke napríklad za vyliečenie rôznych chorôb, ich tanec je však aj prosbou o dobrú úrodu.
V čase osláv celý národ upiera svoju pozornosť na kultúru dedinských komunít, ktoré z veľkej časti tvoria potomkovia pôvodných obyvateľov.
„Dedinčania tu nikdy neboli dostatočne rešpektovaní. Keď sa zúčastnia na oslavách, vlastne tým hovoria ‚my sme tu‘ a ľudia z miest sú len divákmi,“ povedal antropológ Henry Flores, ktorý dlhodobo študuje tradičné tance v Pune.
Festival sa oslavuje od 18. storočia. Od roku 2015 je na zozname kultúrneho dedičstva UNESCO.