Na Bali sú bábätká sväté, nesmú sa dotknúť zeme – sú to reinkarnovaní prarodičia

Bábätká na indonézskom ostrove Bali nemôžu vykročiť do života ani pravou ani ľavou nohou. To preto, že podľa dávneho a značne rozšíreného zvyku sa nesmie noha novorodenca dotknúť zeme počas prvých 105 dní od narodenia, napísal spravodajský server The New York Times.

04.03.2017 07:00
dieťa, bábätko, novorodenec, nemocnica,... Foto: ,
Ilustračné foto.
debata

Táto praktika sa odvíja od viery, že novorodenci sú stále blízko posvätnej ríši, odkiaľ prišli, a teda si zaslúžia, aby sa s nimi zaobchádzalo so zbožnou úctou.

Na Bali, kde väčšina ľudí praktizuje miestnu formu hinduizmu, je široko rozšírená viera v reinkarnáciu. Narodenie dieťaťa sa vníma ako znovuzrodenie zosnulého príbuzného, keď sa predkovia vracajú ako svoji vlastní potomkovia.

„Do veku troch mesiacov sa deti pokladajú za sväté,“ hovorí antropológ Robert Lemelson, ktorý učí na Kalifornskej univerzite v Los Angeles.

„Ich duch stále patrí do božskej sféry, a preto sa ľudia na Bali vždy s nedospelými snažia zaobchádzať ako s bohmi,“ dodal.

Bábätká sa tu pokladajú za návštevníkov z vyšších sfér, ktorí sa musia rešpektovať – a držať ďalej od podlahy.

Pragmatické pozadie

Je však možné, že pri vzniku tohto zvyku zohrala svoju úlohu aj preventívna hygiena a vysoká detská úmrtnosť.

„V situácii, keď deti často umierajú, sa bábätko nepokladá za bytosť pevne zakotvenú na tomto svete – jeho duša nesídli pevne v jeho tele, kým nemá tri mesiace,“ uvádza Adrian Vickers, profesor juhoázijských štúdií na univerzite v Sydney.

„Predpokladá sa, že duša dieťaťa je stále náchylná odísť, ak sa s ňou nebude dobre zaobchádzať.“

Za to, aby sa dieťa ani prstíkom na nohách vonku nedotklo zeme, sú všeobecne zodpovedné matky a ďalší ženskí príbuzní, ale držať dieťa sú ochotní aj otcovia, strýkovi, susedia, predavači – a príležitostne aj poučení turisti.

Doma je potom dieťa zvyčajne v postieľke, alebo v tradičnejších domácnostiach môže slúžiť ako ohrádka na hranie čosi ako veľké hlinené vedro.

Rituál, démoni a nové meno

Po 105 dňoch – alebo 210 v niektorých balijských komunitách – sa koná prepracovaná ceremónia známa ako nyabutan alebo nyambutin. „Pre dieťa je to, akoby znovu prišlo na svet,“ hovorí profesor Vickers.

Na začiatku ceremónie sa rodičia očisťujú. Nasleduje rituál, ktorým sa lúčia so 108 duchmi, ktorí dovtedy dieťa chránili, a ďakujú im.

Rozstrekuje sa posvätená voda a ponúkajú sa potravinové obety, aby sa nimi uchlácholili démonmi a prilákali dobrotiví duchovia, ktorí majú dieťa posilniť do ďalšej fázy života. Vlásky, ktoré malo bábätko od narodenia, sa pokladajú za nečisté, a preto sa odstrihnú.

Konečne sa dieťa môže prvýkrát dotknúť zeme a oficiálne dostane meno. Pri niektorých ceremóniách sa niekoľko mien napíše na listy, ktoré sa umiestnia medzi horiace tyčinky. Prvý list, ktorý zhorí, nesie meno, ktoré je dieťaťu predurčené.

Ale čo sa stane, keď rodičia dieťa neustrážia a jeho nôžka sa dotkne zeme ešte pred touto ceremóniou? Keď sa to stane, nie je to koniec sveta," hovorí Thomas Reuter, profesor antropológie na univerzite v Melbourne.

„Tak či tak sa odohrá rituál po 105 dňoch, aby odstránil akékoľvek negatívne vplyvy, ktorým mohlo byť dieťa nevedomky vystavené.“

debata chyba
Viac na túto tému: #bábätká #Bali