Čung-tung, dedinka ukrytá v skalách, má síce už dlho zavedenú elektrinu, ale jej jediným spojením s vonkajším svetom je chodník, ktorý sa kľukato vinie krajinou v provincii Kuej-čou.
Chystá sa však zmena. Jedna spoločnosť, ktorá podniká v cestovnom ruchu, nedávno postavila za 15 miliónov jüanov (asi 2 milióny eur) lanovku spájajúcu jaskynnú dedinku s údolím.
Jej uvedenie do prevádzky, ktoré sa pripravuje na 1. mája, má uľahčiť dedinčanom život. Podľa vedenia spoločnosti totiž budú môcť lanovku používať zadarmo.
Dnes si obyvatelia Čung-tungu musia sami ručne nosiť potraviny a ďalšie produkty, ktoré si kupujú v najbližšom meste vzdialenom tri hodiny chôdze.
Sliepky do kabíny nie
Niektorí dedinčania sú nadšení. Predpokladajú, že lanovka priláka viac turistov, ktorí sem chodia obdivovať pitoresknú krajinu, a že im tak bude plynúť viac príjmov z turistiky, ktoré sú v tejto chudobnej čínskej provincii kľúčové.
Iní sú však kritickí: „Pred 15 rokmi nám sľúbili, že tu postavia cestu. Ale potom zistili, že na turistike môžu zarobiť viac peňazí, keď všetko ponechajú v pôvodnom stave,“ hovorí Wang Sing-kuo, ktorý ženie svoje stádo kôz do ohrady neďaleko monumentálneho vstupu do jaskyne hlbokej 200 metrov.
Podľa jeho názoru sa úrady rozhodnú investovať do rozvoja niektorej lokality jedine vtedy, keď na tom môžu zbohatnúť.
Navyše lanovka nie je pre obyvateľov príliš praktická, pretože sliepky a predmety, ktoré by prekážali, sa v kabínach nebudú môcť voziť, dodáva.
V obrovskej jaskyni, ktorej strop siaha do výšky niekoľkých desiatok metrov, stoja domčeky postavené zo všetkého, čo mali jej obyvatelia po ruke.
Okolo sú hromady dreva na kúrenie, práčky, visí tú sušiace sa prádlo a zelenina, a to všetko obklopuje akési prašné námestíčko, kde sa príležitostne hrá basketbal.
Podnikavec zarobí 25 000 eur
Väčšina obyvateľov patrí k etnickej menšine Miao, ktorá má v Číne asi desať miliónov príslušníkov.
Starí ľudia si len s ťažkosťami spomínajú, kedy sa sem nasťahovali prví ľudia. Väčšina obyvateľov jaskyne sa nazdáva, že to bolo pred mnohými generáciami.
Wangov otec rozpráva, že jeho rodina sa prisťahovala neskôr, keď bol ešte veľmi malý. Bolo to krátko po roku 1949 a nástupe komunistov k moci. Keď ich prenasledovala armáda, uchýlili sa do jaskyne, kde kedysi žili banditi.
V 90. rokoch minulého storočia si tu ako prvý otvoril ubytovňu pre turistov. Zarába v prepočte asi 25 000 eur ročne. Z novej lanovky je nadšený: „Turistov sem dovezie lanovka a zarobím ešte viac,“ hovorí.
Vláda už desať rokov nabáda dedinčanov, aby sa presťahovali. Wangov otec to vždy odmietal z obavy, že príde o svoje príjmy. Okrem ubytovne pestuje kukuricu a predáva kurence z voľného chovu.
Cítia sa ako na výstave
Wej Siao-chung dúfa, že lanovka priláka mladých ľudí z miest, kam odišli za prácou. Od začiatku ekonomických reforiem konca 70. rokov sa stámilióny Číňanov presťahovali do miest a vidiek sa vyprázdňuje.
Šéf spoločnosti, ktorá lanovku postavila, pán Luo, sľubuje, že nový projekt dedinu oživí: domy sa opravia, otvorí sa tu škola a jaskyňa sa vyčistí. „Do piatich rokov vytvoríme prostredie priaznivé turistike,“ sľubuje.
Jeden z turistov, ktorý jaskyňu navštívil, však vyhlasuje, že rozhodne nikdy nepôjde lanovkou, ktorá podľa neho ničí krásu a originálny štýl tohto miesta.
Wang Sing-kuo priznáva, že mu jaskyňa chýbala, keď pracoval ako robotník na juhu. Svoju budúcnosť si berie k srdcu: „Nebývame v zoologickej záhrade, ale vyzerá to tak,“ poznamenáva počas toho, ako si desiatka turistov vyhotovuje fotografie.
„Neodvažujte si predstaviť, ako to tu bude zajtra vyzerať,“ hovorí.