Tajomná Atacama je vraj dvojčaťom Marsu. Priťahuje vedcov, ktorí hľadajú život

15.04.2017 15:00

Kamene, piesok a mimoriadne sucho: púšť Atacama v Čile patrí k tým miestam na Zemi, ktoré sa najviac podobajú na podmienky Marsu. Preto priťahuje vedcov, ktorí hľadajú možné dôkazy o živote na červenej planéte, píše agentúra AFP.

V tejto rozsiahlej púšti s rozlohou 105 000 kilometrov štvorcových sa môže teplotný rozdiel medzi dňom a nocou pohybovať až okolo 40 stupňov Celzia. A vlhkosť vzduchu je tu iba dve až tri percentá. Je to teda suverénne najsuchšia lokalita na svete.

Mikroorganizmy (baktérie a cyanobaktérie) sa tu vyvinuli tak, že sú schopné prežívať v týchto extrémnych podmienkach prakticky bez vody, pod mimoriadne silným slnečným svitom a takmer bez potravy. Ich odolnosť je magnetom pre expertov, ktorí ich sem prichádzajú študovať.

„Cieľom je pochopiť, ako tieto mikroorganizmy žijú, ako získavajú vlhkosť a ako sa prispôsobujú podmienkam,“ vysvetľuje biologička Cristina Doradorová z Čílskej univerzity.

Vedci sa domnievajú, že ak môže za takýchto nehostinných podmienok existovať život na Zemi, mohol by možno byť aj na Marse. A to zrejme veľmi podobný tomu, aký existuje na Atacame, uvádza Doradorová, ktorá v mobilnom laboratóriu analyzuje vzorky odobrané v čílskej púšti.

Mars je najnádejnejší

Mars, ktorý je z planét slnečnej sústavy najbližšie k Zemi, priťahuje vedcov už desiatky rokov. Štyri roky tam robot Curiosity vyslaný Národným úradom pre letectvo a kozmonautiku (NASA) hľadá stopy života.

Fotografie povrchu planéty, ktoré posiela na Zem, sa veľmi podobajú na púšť Atacama: obrovské rovné plochy posiate skalnatými útvarmi.

Ďalší robot NASA pracuje od minulého roka v Čile: Krex-2 vo februári vstúpil do druhej sezóny testov v okolí Yungay.

V rámci tohto projektu amerického úradu, ktorý má trvať do začiatku roku 2019, vykonáva v púšti Atacama 35 vedcov z Čile, Spojených štátov, Francúzska a Španielska rozsiahle testy.

„Extrémne sucho tu pretrváva najmenej desať až 15 miliónov rokov, možno ešte dlhšie. Ak k tomu pripojíme intenzívne a dlhodobé ultrafialové žiarenie Slnka, znamená to, že to málo života v Atacame sú mikróby žijúce pod skalami alebo v nich," uviedol nedávno NASA.

„Rovnako, ak existuje alebo niekedy existoval život na Marse, sucho planéty a intenzívne žiarenie ho pravdepodobne zahnali pod zem. Atacama je teda vhodným miestom na to, aby sme sa učili hľadať život na Marse,“ dodal pre NASA.

Bude sa niekedy lietať na červenú planétu?

„Ak červená planéta vedcov tak zaujíma, je to tak aj preto, že študovať Mars možno znamená pochopiť, ako sa zrodil život na Zemi,“ vysvetľuje francúzsky astronóm Christian Nitschelm, profesor na čílskej univerzite Antofagasta.

Na rozdiel od našej planéty sa zdá, akoby Mars ustrnul v čase, v inej epoche slnečnej sústavy. To znamená, že by prípadné objavy známok fosílneho života na Marse mohli naznačiť, aký bol pôvod Zeme.

Profesor Nitschelm hovorí kategoricky: „Ak nie je život na Marse, potom je isté, že nie je ani inde v slnečnej sústave.“ Všetky ostatné planéty našej sústavy majú totiž oveľa horšie podmienky, pokiaľ ide o teplotu a slnečné žiarenie.

NASA na rok 2018 oznámila vyslanie nového robota InSight a na rok 2020 sa chystá vyslanie spoločného rusko-európskeho robota.

Americký prezident Donald Trump podpísal 21. marca dokument definujúci centrálny cieľ NASA na nadchádzajúce desaťročia: pilotované misie do ďalekého vesmíru, najmä na Mars v 30. rokoch.

Experti však hovoria jednoznačne: na dosiahnutie červenej planéty vzdialenej 225 miliónov kilometrov od Zeme by bolo treba skutočný technický prelom… A kolosálny rozpočet.

#púšť Atacama
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk