Najzápadnejší ostrov súostrovia Andamany a Nikobary vyzerá na prvý pohľad ako raj na zemi. Má rozlohu 72 kilometrov štvorcových, teda je o niečo väčší ako San Maríno, malebné pláže obohnané koralovými útesmi a vo vnútrozemí hustý zelený prales.
Idylka sa však nekoná. Indická vláda v 90. rokoch zakázala priblížiť sa k Severnému Sentinelu na 5 kilometrov, a vie, čo robí. Na ostrove totiž dlhé roky žije úplne izolovaný kmeň domorodcov, ktorý nemieni prijať nie len že modernú kultúru okolitého rozvinutého sveta, ale ani nepozvaných návštevníkov, hoci by hneď prichádzali v mieri.
O Sentinelčanoch sa práve vďaka ich nepriateľskej povahe veľa nevie a niekoľko doterajších pokusov o kontakt stroskotalo. Na každého prišelca sa divoký kmeň vrhne ostrými kopijami, horiacimi šípmi a kameňmi.
Niekoľko nepríjemných stretnutí
Raz sa indická vláda rozhodla poslať pobrežnú stráž, aby domorodcom priniesla balíky potravín, no tí ju privítali bojovými pokrikmi a pripravenými zbraňami.
V roku 1974 zahnali domáci skupinu dokumentaristov, ktorí sa pokúsili zmapovať ich život. Nepomohli ani úplatky v podobe ovocia, oblečenia, sladkostí či zrkadielok. Darčeky si vzali, no vďačnosť neprejavili. Režisér ušiel v poslednej chvíli so šípom zabodnutým hlboko v stehne.
O necelých desať rokov neskôr stroskotala pri obávanom ostrove nákladná hongkonská loď Primrose. Kapitán sa ani nepokúšal dostať posádku na breh, ale okamžite volal vysielačkou pomoc. Pred divokým útokom zachránila nešťastných námorníkov promptná helikoptéra a o incidente nemo svedčí vrak lode, ktorý doposiaľ vidieť aj na mape Google.
V roku 2006 sa odohralo posledné z „blízkych stretnutí obávaného druhu“, keď sa Sentinelčania vrhli a zavraždili dvoch rybárov, ktorí lovili neďaleko brehu ich ostrova. Onedlho sa tam vybral vrtuľník, aby vyzdvihol mŕtve telá, no domorodci podľa svojho zvyku na stroj zaútočili ostrými šípmi.
Nejasné údaje o kmeni
Kvôli hustému porastu ostrova sa nedá ani zo vzduchu presne odhadnúť, koľko ľudí na ostrove žije. Tipy odborníkov majú obrovskú odchýlku, hovoria o 50 až 400 jedincoch, no po tsunami spred 13 rokov môže byť ich počet značne zredukovaný.
Podľa niektorých antropológov žije tento kmeň na ostrove oddelený od sveta už 60 000 rokov. Predpokladá sa, že kedysi dávno prišli títo domorodci z Afriky, pretože ich jazyk je úplne odlišný od rečí, ktorými hovoria ostatní obyvatelia súostrovia.
Povrchné výskumy, ktoré sa úchytkom podarilo uskutočniť, naznačujú, že tu žijú dva typy členov kmeňa: lovci a zberači. Bývajú v jednoduchých príbytkoch poskladaných z vyschnutých konárov
Jediným rizikom, ktoré číha na ostrove, nie je však len agresivita domorodcov. Naopak, aj prišelci by mohli podľa organizácie Survival International tento unikátny kmeň ohroziť už svojou prítomnosťou.
Sentinelčania sú totiž extrémne náchylní zomrieť na inde na svete bežné choroby a pravdepodobne nemajú vybudovanú imunitu voči triviálnej nádche či chrípke.